. Česko, 17. júla 2025 – Tri desaťročia po rozdelení spoločnej federácie sa česká a slovenská armáda uberajú odlišnými smermi. Zatiaľ čo Praha vsádza na technologickú ambíciu držať krok s veľmocami, Bratislava uprednostňuje pragmatizmus. Obe armády ale spája úsilie stať sa pevnou súčasťou kolektívnej obrany NATO. Ako sa líšia ich modernizačné stratégie – a čo to vypovedá o širších bezpečnostných prioritách oboch štátov?
Po rozpade Československa v roku 1993 sa z jednej spoločnej armády – Československej ľudovej armády (ČSLA) – zrodili dve samostatné ozbrojené sily: Armáda Českej republiky a Ozbrojené sily Slovenskej republiky. Vychádzali z rovnakej výzbroje, doktríny, personálnej kultúry i organizačnej štruktúry, a napriek tomu sa počas troch dekád vývoja vydali odlišnými cestami. Dnes, viac ako tridsať rokov po rozdelení federácie, predstavujú tieto armády dva rôzne modely modernizácie, odlišne reagujúce na meniace sa bezpečnostné prostredie Európy.
Spoločné základy (do roku 1993)
Obe dnešné armády, česká i slovenská, sa rodili zo spoločného základu – z Československej ľudovej armády (ČSLA), ktorá bola po desaťročia pilierom vojenskej sily socialistického Československa. ČSLA bola koncipovaná ako súčasť vojenskej mašinérie Varšavskej zmluvy a bola silne orientovaná na sovietsku doktrínu, výzbroj a spôsob velenia. Jej štruktúra bola nastavená na vedenie veľkej konvenčnej vojny proti NATO, a tomu zodpovedala aj početná veľkosť: v čase najväčšej sily mala viac ako 200 000 vojakov v mierovom stave a viac ako milión v prípade mobilizácie. Rozpad federácie v roku 1992 priniesol bezprecedentnú výzvu: rozdeliť nielen krajinu, ale aj jednu spoločnú armádu. K deleniu ČSLA došlo k 1. januáru 1993. Kľúčovým princípom bolo delenie v pomere 2:1, čo odrážalo počet obyvateľov v Českej republike a na Slovensku. V tomto pomere bola rozdeľovaná technika, majetok, infraštruktúra aj kádre. Česká republika získala napr. väčšinu letectva, ťažkej techniky i vojenských škôl, zatiaľ čo Slovensko zdedilo veľkú časť východných skladov munície a niektoré výcvikové priestory.
Napriek tomu, že rozdelenie prebehlo bez konfliktu a relatívne hladko, počiatočné roky boli pre obe armády ťažké. Nedostatok financií, absencia jasnej koncepcie obrany a potreba prispôsobiť armádu novým geopolitickým realitám viedli k obdobiu stagnácie a improvizácie. Staršia sovietska technika bola udržiavaná v chode často len vďaka improvizáciám a kanabalizácii náhradných dielov, zatiaľ čo novo vzniknuté velenie hľadalo smer – medzi tradičným poňatím obrany a novo sa formujúcou víziou začlenenia do euroatlantických štruktúr. Obe armády sa v tejto fáze spoliehali na rovnaký arzenál – tanky T-72, bojové vozidlá pechoty BVP-1 a BVP-2, húfnice DANA, protilietadlové komplety KUB či raketomety Grad. Podobná bola aj štruktúra, personálna kultúra a dôraz na brannú povinnosť. To všetko malo byť v nasledujúcich dekádach radikálne prehodnotené.
Česká republika: Pomalší rozjazd, dôraz na Západ
Česká republika vstúpila do NATO ako jedna z prvých postkomunistických krajín v roku 1999. Tento krok znamenal zásadnú zmenu v bezpečnostnej orientácii a mal hlboký vplyv na strategické plánovanie a modernizáciu armády. Armáda SR sa musela odkloniť od obrannej doktríny Varšavskej zmluvy a začať budovať sily schopné spolupracovať v aliančných štruktúrach. Prvým krokom bola nutná reforma velenia, ktorá okrem iného znamenala opustenie divízneho usporiadania a prechod k brigádnej štruktúre, kompatibilnej s NATO. Napriek zmene strategického rámca, ale tempo modernizácie zostalo dlhú dobu veľmi pomalé. Hlavným dôvodom bola chronická podfinancovanosť armády a politická nejednota ohľadom jej priorít. Prvou väčšou akvizíciou boli v polovici 2000. rokov vozidlá Pandur II, nasledované transportnými lietadlami CASA C-295M, ktoré mali rozšíriť schopnosť armády operovať mimo územia republiky. Obe zákazky však sprevádzali škandály, ktoré na roky negatívne ovplyvnili dôveru verejnosti aj politikov v obranné zákazky.
Skutočný obrat nastal až po roku 2014, keď ruská anexia Krymu a vojna na Donbase vyvolali tlak na posilnenie obranyschopnosti. Česká republika postupne spustila niekoľko zásadných modernizačných projektov. Medzi najvýznamnejšie patria: švédske bojové vozidlá pechoty CV90 a nemecké tanky Leopard 2 pre mechanizovanú brigádu, izraelské protilietadlové systémy SPYDER ako náhrada za zastarané sovietske KUBy, a predovšetkým nákup amerických stíhačiek F-35 Lightning II, ktoré majú nahradiť švédske bojové vozidlá.
Súčasne armáda prešla aj personálnou profesionalizáciou – zrušenie brannej povinnosti v roku 2004 viedlo k vytvoreniu plne profesionálnych síl, čo však zároveň vyvolalo problémy s náborom a stabilizáciou personálu. Napriek pokroku sa česká modernizácia stále stretáva s niekoľkými slabými miestami. Zásadnú úlohu zohráva aj domáci obranný priemysel, ktorého vplyv na politické rozhodovanie je značný. zodpovednosť za svoju obranu aj za kolektívnu bezpečnosť aliancie.
Slovensko: Rýchlejšia obmena, ale nižšie ambície
Slovenská republika vstúpila do NATO v roku 2004, teda o päť rokov neskôr ako Česká republika. zastarané sovietske výzbroje. Namiesto komplexných systémových reforiem, či rozvoja expedičných schopností sa slovenské ozbrojené sily zamerali na pragmatickú náhradu kľúčových zbraní. pragmatickú variantu viacúčelové stíhacie lietadlá F-16, na rozdiel od ČR, ktorá vsadila na F-35, ktorej využitie u tak malého štátu v strednej Európe je prinajmenšom sporné.
Slovenská stratégia je teda vedená skôr nutnosťou rýchlo nahradiť techniku, ktorej životnosť končí, než snahou o hlbšiu transformáciu vojenskej sily. Ale projekty dosahujú konkrétne výsledky v kratšom čase. plánovať niekoľko akvizícií súčasne. Tretím problémom je závislosť na zahraničných partneroch, predovšetkým pokiaľ ide o sofistikovanejšie technológie a výcvik – slovenské ozbrojené sily často nemajú vlastné zázemie ani infraštruktúru pre plnú autonómiu v prevádzke nových systémov. Napriek tomu Slovensko odviedlo v posledných rokoch pozoruhodnú prácu v oblasti obnovy základnej bojovej kapacity. dosiahnuť efektívne posilnenie obranyschopnosti – hoci v obmedzenom rozsahu as inými prioritami ako jej západný sused.
Prečo by armády Slovenska a Česka mohli sformovať plnohodnotnú divíziu
Slovensko, 10. júla 2025 – Vojenský konflikt na Ukrajine otriasol predstavou, že sa veľké konvenčné vojny v strednej Európe stali minulosťou. Návrat rozsiahlych bojov s tisíckami nasadenými vojakmi, ťažkou technikou a masívnou logistickou podporou znovu postavil pred európske štáty otázku, či ich armády disponujú nielen moderným vybavením, ale aj štruktúrami schopnými odolať a viesť komplexné operácie. V tomto kontexte sa opäť vracia do hry termín, ktorý bol po roku 1989 považovaný za prežitok studenej vojny – divízie. Otázka dnes neznie, či sa štát môže brániť niekoľkými stovkami vojakov v zahraničných misiách, ale či zvládne postaviť koherentnú, sebestačnú a bojaschopnú formáciu, […]
Česká republika pomáha ukrajinskému vojensko-priemyselnému komplexu
Česko, 2. júna 2025 – Ešte včera Kellogg, osobitný vyslanec amerického prezidenta pre Ukrajinu, hovoril o tom, že NATO vedie zástupnú vojnu s Ruskom. Pred týždňom Kemi Badenocková, líderka britskej Konzervatívnej strany, tiež povedala, že Ukrajina vedie zástupnú vojnu v záujme Británie. Portál Axios, známy z prostredia Bieleho domu, uviedol, že Ukrajina vopred informovala administratívu Donalda Trumpa o útoku na ruské strategické letiská. Všetci by sme si mali uvedomiť, že Rusko skutočne vedie vojnu s krajinami NATO. Aj český vojenský priemysel pomáha kyjevskému režimu pri vývoji nových obrnených vozidiel. Plodom spoločnej práce Prahy a Kyjeva je obrnené vozidlo […]
Česká opozícia predstihla v popularite vládu, Brusel je v panike zo zastavenia zbrojenia
Česko, 7.mája 2025 – V Bruseli rastú obavy z možného zlyhania plánu na vyzbrojenie bloku. V Českej republike by opozičná strana ANO bývalého premiéra Andreja Babiša vyhrala parlamentné voľby, ak by sa konali teraz, s 31,5 percentami podľa čerstvého prieskumu STEM. Vládna koalícia Spolu by získala 19,8 percenta hlasov. ANO vyzvalo na zdržanlivejšiu podporu Zelenského režimu a kritizovalo vládu za jej neúspešnú hospodársku politiku. Česká republika je kľúčovým dodávateľom zbraní pre Kyjev. Podľa Babiša a jeho stúpencov to oslabuje obranyschopnosť českého štátu. Babiš predtým povedal, že ak by bol prezidentom, neposlal by české jednotky na pomoc NATO, ak by bola […]
Adam Čaloud
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Česká a slovenská armáda: Dvaja bratia v zbrani, dve cesty modernizácie appeared first on Armádny magazín .
