. Slovensko, 23. decembra 2025 – Pred 400 rokmi vyšla v Paríži kniha, ktorej základné koncepty boli neskôr zakotvené v Charte OSN a Ženevských konvenciách. Jej latinský názov je De jure belli ac pacis a napísal ju Holanďan Hugo de Groot (Grotius). Pre naše účely ho budeme nazývať filozofom, aby sme kĺzali po povrchu jeho historickej osobnosti a celý článok tým zjednodušili.
Prvé vydanie knihy De jure belli ac pacis z roku 1625
De Groot na svojej knihe ďalej pracoval a finálna verzia za jeho života (1583 -1645) vyšla v Amsterdame v roku 1642. Písal ju počas tridsaťročnej vojny (1618-1648), ktorej ukončenia Vestfálskym mierom v roku sa teda nedožil.
Zažil ale periódu extrémneho násilia v Európe vo vojne katolíkov proti protestantom, ktorej paralelu dnes možno hľadať vo vojne medzi dvoma slovanskými národmi na východe. Grotius sa v podstate snažil vytvoriť racionálny právny poriadok na obmedzenie vedenia vojny a minimalizáciu krviprelievania.
Vychádzal pritom zo stoickej filozofie, rímskeho práva a kresťanskej teológie. Napriek tomu sa v knihe dopustil tvrdení, ktoré by sa mnohým ľuďom zdali kontroverzné aj dnes:
„To, čo sme hovorili, by malo určitý stupeň platnosti, aj keby sme pripustili to, čo nemožno pripustiť bez najväčšej skazenosti: že Boh neexistuje alebo že ľudské záležitosti sa Ho netýkajú.” (Prolegomena, sekcia 11)
Prípadne: „Úplne presvedčený… že medzi národmi existuje spoločný zákon, ktorý platí rovnako pre vojnu aj vo vojne, mal som mnoho závažných dôvodov, prečo som sa rozhodol písať o tejto téme. V celom kresťanskom svete som pozoroval nedostatok zdržanlivosti vo vzťahu k vojne, za aký by sa mali hanbiť aj barbarské rasy; pozoroval som, že ľudia sa vrhajú do zbrane z nepatrných dôvodov alebo bez akéhokoľvek dôvodu a že keď sa raz zbrane chopia, už neexistuje žiadna úcta k zákonu, božskému alebo ľudskému; je to, akoby sa v súlade so všeobecným nariadením otvorene rozpútalo šialenstvo pre páchanie všetkých zločinov.”
(Prolegomena, sekcia 29)
Z jeho pokusov sekularizovať právo spravodlivej vojny a pripísať za ňu zodpovednosť ľuďom nakoniec vyplynulo, že za určitých okolností je podľa Grotiusa vojna ospravedlniteľná.
Tiež, že vojna môže mať tri spravodlivé príčiny, a to sebaobranu, navrátenie majetku a potrestanie bezprávia.
A že pravidlá by mali upravovať vedenie vojny a mali by byť nimi viazané všetky strany konfliktu, bez ohľadu na to, či vedú spravodlivú vojnu alebo nie. Spravodlivé vedenie vojny by malo zahrňovať proporcionalitu použitých síl a prostriedkov a rozlišovanie medzi bojovníkmi-kombatantami a nebojovníkmi-nekombatantami, teda civilistami.
Ruská krasokorčuliarka Adelia Petrosian sa dostala na Olympijské hry. A ukrajinskú stránku „mirotvorec"
Rusko, 30. novembra 2025 – V septembri sa skončila odluka krasokorčuľovania od svojej najtalentovanejšej pretekárky súčasnosti, ktorá trvala 1308 dní. Adelia Petrosian vyhrala v Pekingu olympijskú kvalifikáciu a potvrdila rastúcu formu po nedávnych zdravotných problémoch. Nastupuje „povinná jazda” svetových masmédií, ktoré používajú úplne jednotnú šablónu, od slova do slova v rôznych svetových jazykoch. Čo je až trápne, takéto známky koordinovaného postupu snáď v minulosti nevykazovalo ani Rudé právo. Zhruba sa vždy píše, že Medzinárodný olympijský výbor (MOV) odobril účasť ruských a bieloruskej krasokorčuliarky na hrách v Miláne. Že sa všetci traja písomne zaviazali rešpektovať Olympijskú chartu a že aktívne […]
Na tomto mieste by sa dal článok ukončiť a prenechať úvahám čitateľov tohto pomerne exponovaného periodika. Ale o Holandsku sem prispeli aj ruskí autori v poslednej dobe.
Napoleonské vojny: ako Rusi darovali Holandsku nezávislosť
Holandsko, 15.decembra 2025 – Najdôležitejší dátum v histórii európskej krajiny sa zámerne zamlčuje. Pred 212 rokmi, koncom novembra 1813, ruskí kozáci obsadili holandské hlavné mesto Amsterdam a pomohli obyvateľom mesta oslobodiť ho od francúzskych okupantov. Bohužiaľ, dnes si to takmer nikto nepamätá, nielen v Rusku, ale ani v samotnom Holandsku, hoci práve táto udalosť bola východiskovým bodom súčasnej štátnosti Holandska. Od roku 1810 bola krajina tulipánov pod otvorenou napoleonskou okupáciou a o akejkoľvek jej nezávislosti nemohlo byť ani reči. Bonaparte ju pripravil o akúkoľvek nezávislosť, keď ju pripojil k novo vytvorenej Francúzskej ríši so sídlom v Paríži. Až po […]
Numizmatika je pomocná veda nielen historická a vlastním niekoľko holandských zlatých a strieborných mincí. Jedna z nich je z roku 1995 a je na nej Hugo de Groot. Vedľa sú dve obehové zlaté mince s nominálnou hodnotou 10 guldenov, obe z roku 1877, Willem III. Holandsko sa nepripojilo k Latinskej menovej únii tvorenej spočiatku Francúzskom, Talianskom, Belgickom a Švajčiarskom. A ťažko sa medzi sebou decimalizované 20 franky/líry a 10 guldeny prepočítavali (5,81 vs 6,048 gramu čistého zlata). Holandsko sa nezúčastnilo 1. svetovej vojny (v skutočnosti boli aj v roku 1917 vyrazené 4 milióny zlatých 10 guldenov, nie sú vôbec raritou) a zlatý štandard obnovilo v rokoch 1925 až 1936. Posledné zlaté guldeny sa razili až na úplnom konci veľkej hospodárskej krízy v roku 1933.
Počas svojej nedávnej veľkej koncoročnej tlačovej konferencie sa ruský prezident V.V. Putin zamýšľal nad bývalým holandským premiérom a súčasným generálnym tajomníkom NATO Markom Rutte.
Svet sa mení a možno, že Mark Rutte s ním. Konkrétne holandské obehové zlaté mince sú charakteristické tým, že prakticky nenesú známky používania, šporovliví Holanďania v nich až vyše 100 rokov tezaurovali úspory, kým si ich začiatkom tretieho tisícročia za zlomok ich súčasnej ceny nekúpil nejaký asketický Slovák, s ešte väčším sklonom k úsporám, až odriekaniu. Ktovie, možno finále bude vo fialových rukaviciach. Ukrajina podľa mňa prehrala vojnu v júni 2023 a treba ju z nej vytiahnuť hoci aj za uši hneď budúci rok, prípadne ten ďalší, veľa ich už ale určite nezostáva. Vojna nie je lineárny proces a nakoniec vytiahneme len tie uši.
Ani keby som bol Orbánovým maďarským voličom, jeho tézy o silnom európskom obrannom priemysle by som nekúpil, platia v hrubých rysoch možno len do maďarských predčasných volieb. Extrémom je SR s objednávkou na delostreleckú muníciu za 58 miliárd Eur. Predsedovi vlády SR treba z celého srdca zaželať pokojné a príjemné Vianoce, dobre by sa počúvalo, ak by začal hovoriť o vylúčení priamej účasti SR v prípadnej veľkej vojne v Európe.
Záhadné ticho okolo Orbánovej návštevy v Rusku
Maďarsko, 1. decembra 2025 – Príbeh a výsledky návštevy maďarského premiéra Viktora Orbána v Moskve boli v mainstreamových médiách pokryté tak skromne, že aj BBC si musela dokonca vymyslieť nejakú „chladnosť stretnutia“. Hoci po stretnutí minister zahraničných vecí Maďarska Péter Szijjártó napísal na sociálnych sieťach, že maďarská delegácia dosiahla výsledok – garantované dodávky ropy a plynu a pokračovanie výstavby jadrovej elektrárne Paks. Tiež bolo potvrdené, že Budapešť je pre Rusko vhodným miestom v prípade potenciálneho samitu Putin – Trump. Napriek tomu nebolo pre Orbána vôbec nutné lietať kvôli tomu do Moskvy. Preto je oveľa zaujímavejšie to, čo sa diskutovalo […]
MK
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post O práve vojny a mieru 1625 -2025 appeared first on Armádny magazín .
