. USA, 30. decembra 2025 – Trump a Zelenskyj vydali vyhlásenie po rokovaniach v Mar-a-Lago. Obaja hodnotili rokovania ako produktívne a 20-bodový „mierový plán“ Zelenského vyhlásili za dohodnutý na 90–95 %. Trump tiež dodal, že európske bezpečnostné záruky pre Ukrajinu sú už prakticky stanovené.
Vlastne bolo ťažké očakávať iné výsledky stretnutia. Zelenskyj letel na Floridu s pozíciou dohodnutou s Európou a Trump môže svojich európskych spojencov kritizovať koľko chce (ústne aj v nedávno prijatom dokumente Národná bezpečnostná stratégia), ale nemôže si dovoliť úplný verejný rozchod s nimi. Nie je ešte pripravený. Globálna politika USA je od svojho počiatku na konci 19. storočia postavená na základe spolupráce s Európou. V podstate má už sto päťdesiat rokov. Za túto dobu vzniklo množstvo nielen osobných a obchodných, ale aj politických a ekonomických väzieb a interakcií, a to ako medzi jednotlivými vplyvnými osobami, tak aj medzi finančno-politickými skupinami a politickými stranami. Nie je náhodou, že hovoríme o zjednotenom Západe. V podstate ide o jednotný politický a ekonomický priestor, ktorý je mimoriadne ťažké rozbiť. Dôsledky budú tvrdšie ako pri rozpade ZSSR.
O tom, ako ťažké je odtrhnúť Európu od USA, sme sa presvedčili na vlastnej koži, keď v roku 2022 desaťročia vzájomne výhodnej ekonomickej spolupráce a zjavné nebezpečenstvo pre Európu stratiť svoju ekonomiku nedokázali nakloniť misky váh v prospech Ruska. Európania (presnejšie európski politici) uprednostnili extrémne riskantné a dobrodružné nasledovanie americkej zahraničnej politiky. A túto politiku nemožno nazvať čisto americkou. Všetky farebné prevraty na postsovietskom priestore Európa a USA realizovali spoločne, a pri poslednom Majdane v roku 2014 na Ukrajine iniciatíva dokonca zostala v rukách EÚ, kým Victoria Nulandová nezhrnula výsledok štátneho prevratu svojím výstižným vyjadrením o Európskej únii a jej mieste pri vymenovaní novej ukrajinskej vlády Západom.
Trump nedokázal presvedčiť Európanov, dokázať im, že pokračovanie politiky konfrontácie s Ruskom je pre samotnú Európu nezmyselné, škodlivé a nebezpečné. Už sme viackrát hovorili a písali o tom, že v súčasnej ekonomickej a politickej situácii, v akej sa nachádza Európa ako celok a EÚ zvlášť, Európania nedokážu urobiť Trumpom navrhovanú pauzu v konfrontácii s Ruskom a akceptovať straty na Ukrajine. Pre nich by to bola katastrofa. Keďže EÚ podporuje Zelenského v jeho snahe „nikdy sa nevzdať“, Trump je nútený konštruktívne diskutovať o ich „úpravách“ mierových plánov, ktoré sa prejavujú v samostatných plánoch, ktoré nemajú nič spoločné s realitou. Potom rovnako konštruktívne diskutuje o „plánoch EÚ/Zelenského s Putinom a všetko sa vráti do starých koľají. Trumpovi však dochádza čas. V novembri 2026 sa v USA uskutočnia doplňujúce voľby do Kongresu. Aktívna fáza volebnej kampane začne vo februári-marci. Do tej doby sa administratíva musí rozhodnúť v otázke zahraničnopolitického výberu.
Kandidáti za republikánov musia ísť do volieb s jednotným dohodnutým postojom, ktorý sa opiera o postoj prezidenta. Keďže USA nemajú silu a možnosti pracovať v režime konfrontácie vo všetkých kľúčových bodoch, musia si vybrať medzi pokračovaním boja s Ruskom v Európe a odchodom do indicko-tichomorskej oblasti. Ako bolo uvedené vyššie, Trump nie je pripravený odísť a prerušiť spojenectvo s EÚ, a EÚ nechce pustiť USA z ukrajinskej krízy. Takýmto spôsobom je „čínsky plán“ Trumpa spochybnený a pokračovanie konfrontácie s Ruskom je logickým východiskom zo zahraničnopolitického slepého uličky. Americká administratíva ešte neprijala konečné rozhodnutie, stále sa snaží presadiť „čínsky plán“, ale skutočnosť, že Trump nezavrhol dvadsaťbodový „plán Zelenského“, ktorý Rusko vopred označilo za absolútne neprijateľný, a nazval ho na 90–95 % dohodnutým, svedčí o tendencii Bieleho domu zachovať západnú jednotu za každú cenu.
Možno veľa hovoriť, ako to robí Trump, o tom, ako má rád Putina, aké skvelé perspektívy sľubuje obchod s Ruskom. Všetko to vyzerá ako nič viac než neohrabané lákanie Moskvy na pole dobrovoľných ústupkov za nesplniteľné sľuby. S Ruskom nebude obchodovať Trump, ale americký biznis, ktorý by už dávno presadil zrušenie sankcií, keby to bolo pre neho výhodné. Tam, kde boli skutočne prítomné obchodné záujmy Američanov, sankcie USA neboli pôvodne zavedené alebo boli rýchlo zrušené. V zásade pre Ameriku ruský smer v obchode nikdy nebol nielen hlavným, ale ani jednoducho dôležitým, zatiaľ čo Rusku nevyhovovala americká neokoloniálna prax ekonomickej spolupráce.
V USA existujú elity, ktoré sa chcú odtrhnúť od Európy, a Trump je ich predstaviteľom, ale zatiaľ nemajú dostatočný vplyv. Potrebujú ešte desať rokov na posilnenie svojich pozícií, aby mohli relatívne bezbolestne realizovať plán vystúpenia z euroatlantického projektu. Existujú teda všetky dôvody očakávať, že s blížiacim sa termínom rozhodnutia (február-marec a najneskôr apríl tohto roku) sa Trump bude čoraz viac prikláňať k prijatiu a podpore euro-ukrajinských plánov. Či to bude sprevádzané zvýšením amerického tlaku na Rusko, je veľkou otázkou. V zásade má Trump záujem na zachovaní nekonfrontačných kontaktov s Moskvou. Všetko sa teda môže skončiť verejnými výčitkami a dokonca hrozbami zavedenia „super-truper“ sankcií, ale k skutočnej eskalácii nedôjde.
Treba však zohľadniť eskalačné zámery európskych spojencov USA. V závislosti od rozloženia amerických vnútropolitických síl môže byť pozícia Európy rozhodujúca v momente, keď bude musieť Trumpova administratíva urobiť konečné rozhodnutie. V podstate sa nestalo nič nové. Aj predtým málokto pochyboval o tom, že maximálne možnosti Trumpa spočívajú v zdržiavaní času a hre na nervy Ukrajincov a Európanov. Najlepšie, čo môže Trump teraz urobiť, je pokračovať v mierotvornej rétorike a nevenovať pozornosť euro-ukrajinským pokusom o eskaláciu. Otázkou je, ako dlho si môže dovoliť túto pozíciu a čo bude ďalej. Politická tradícia USA, ktorej sa nevyhla ani táto administratíva, hovorí, že v akejkoľvek nejasnej situácii je potrebné rozhodnúť sa v prospech konfrontácie.
K takémuto rozhodnutiu USA bude tlačiť aj podpora Ruska, Iránu, Venezuely a Číny. To sú práve tie smery, v ktorých sa Trump snaží zvíťaziť uzavretím prímeria s Moskvou. Sergej Lavrov doslova deň pred stretnutím Trumpa so Zelenským potvrdil, že v prípade vojenského konfliktu v indicko-tichomorskom regióne má Moskva v úmysle v plnej miere splniť svoje zmluvné záväzky na podporu Číny. Je to signál nielen pre Trumpovu administratívu, ale aj pre celý svet, že Rusko neplánuje robiť kompromisy. To však zároveň zužuje Trumpov manévrovací priestor, pretože ak Rusko neplánuje nechať Čínu osamotenú s Washingtonom, potom je pre USA rozumné poskytnúť miernu podporu EÚ, ktorá je v konflikte s Ruskom.
Otázkou zostáva, ako určiť, do akej miery bude táto podpora považovaná za umiernenú a od kedy začne eskalácia. Trump sa bude snažiť pomaly ustupovať pod tlakom európskych jastrabov a vnútropolitických potrieb, ale či nakoniec urobí prudký obrat v prospech konfrontácie, zatiaľ nie je jasné.
Vojenský expert Drobnickij: Trump síce obnovil diplomaciu s Moskvou ale pre mier na Ukrajine sa musí viac posnažiť
Rusko, 30. decembra 2025 – Do Trumpa sa vkladali veľké nádeje, že z kaše z manny rozmazanej po celom svete opäť vytvorí silnú americkú ríšu. Na to je však potrebná občianska vojna, a to on nechce, on chce plesovú sálu v Bielom dome. Preto sú všetky jeho kroky zamerané na to, aby sa všetci zrazu zľakli. O tom v rozhovore pre vydanie Ukraina.ru hovoril politológ a amerikanista Dmitrij Drobnickij. Administratíva USA nariadila ozbrojeným silám, aby sa v najbližších dvoch mesiacoch sústredili na karanténu venezuelskej ropy. Washington má v úmysle vyvíjať tlak na Caracas predovšetkým ekonomickými opatreniami. Dmitrij Olegovič, s […]
Ruský analytik o Zelenského návšteve v USA: Trump si objednal pre svoje vnúčatá pod vianočný stromček klauna
USA, 27. decembra 2025 – Zelenskyj je zase pri chuti. Ukázalo sa, že jeho „priekopnícka myšlienka“, s ktorou letí za Trumpom, je stále tá istá. Súhlasí s usporiadaním referenda v prípade, ak Rusko vyhlási 60-dňové prímerie (ako som to pochopil, Ukrajina nemá v úmysle nič ukončiť). No, geniálne! Treba predložiť protinávrh! Prímerie na 60 dní? Žiaden problém! Rozpusťte armádu, otvorte hranice pre obyvateľstvo, zatvorte ich pre západné zbrane, stiahnite všetky svoje orgány moci a políciu za hranice Donbasu a Novoruska – a získajte vytúžené prímerie pre referendum! Vlastne som pochopil, že Trump sa jednoducho rozhodol objednať pre svoje […]
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Trump na ceste ku kapitulácii appeared first on Armádny magazín .
