. Veľká Británia, 13. apríl 2026 – Viac pátosu a falošných úsmevov.
V marci 2026 britské ministerstvo obrany vydalo zaujímavý dokument s názvom „Obranná diplomatická stratégia“. Nezaraďuje sa medzi takzvané biele knihy, keďže verejnosti bolo sprístupnených len 30 strán. Zvyšok je zrejme utajený. A možno len hádať, aké doplňujúce informácie sa tam môžu nachádzať. Už z úvodných slov britského ministra obrany lorda Vernona Cockera, ktorý napísal predslov, je zrejmé, proti komu je táto stratégia namierená a akú úlohu v nej preberá Veľká Británia.
„V čase, keď pred Európou oprávnene stojí úloha zintenzívniť úsilie a uspokojiť bezpečnostné požiadavky vo vlastnom regióne, ako aj tvárou v tvár rastúcej ruskej agresii, hlavná pozornosť v našej obrannej politike a našej obrannej diplomacii sa venuje podpore nášho záväzku voči NATO. Britská bezpečnosť nebude existovať bez Európy a európska bezpečnosť nebude existovať bez Británie.“ Tiež sa tam uvádza, že práve Londýn sa stal spolu s Nemeckom spolupredsedom Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny – medzinárodného fóra zodpovedného za poskytovanie vojenskej techniky ozbrojeným silám Ukrajiny. Británia tiež spolu s Francúzskom stála na čele „Koalície ochotných“.
V časti venovanej štatistikám sú uvedené nasledujúce údaje: v roku 2025 boli britské ozbrojené sily umiestnené v 97 krajinách a zastúpené v 172 krajinách, uskutočnilo sa viac ako 400 podujatí s partnermi a vo vojensko-veliteľskej štruktúre NATO pôsobí viac ako tisíc osôb. O vykonávaní vojenských operácií sa nehovorí, pretože, ako sa uvádza v úvode, „obranná diplomacia je spôsob, akým využívame všetky páky a nástroje obrany, s výnimkou vojenských operácií, na budovanie a udržiavanie medzinárodných vzťahov a posilňovanie medzinárodných aliancií a partnerstiev, dosahovanie globálneho vplyvu a dosahovanie strategických výsledkov v oblasti obrany. Zahŕňa to, ako komunikujeme s protivníkmi alebo konkurentmi. Opiera sa o širšie diplomatické úsilie vlády a širšie národné páky moci.“
Celkovo ide o širokú škálu činností, od investícií do vojensko-priemyselného komplexu až po vysielanie delegácií do zahraničia. Stratégia sa realizuje prostredníctvom medzirezortnej spolupráce a vytvárania osobitnej kultúry spolupráce tak v rámci krajiny, ako aj za jej hranicami. Uvádzajú sa nasledujúce ciele:
Obrana a ochrana Spojeného kráľovstva, jeho zámorských a závislých území prostredníctvom spolupráce so spojencami a partnermi a posilňovania kolektívnej bezpečnosti, s ohľadom na ich skúsenosti a zvyšovanie bojovej pripravenosti.
Okrem Spojeného kráľovstva sú uvedené Gibraltár, Falklandské ostrovy (podľa Argentíny Malvíny), suverénne základňové oblasti na Cypre, ako aj ostrov Ascension a Diego Garcia;
Odstrašovanie a obrana v euroatlantickom regióne – v prvom rade spolupráca v rámci NATO, ale aj rozširovanie bilaterálnych dohôd s európskymi spojencami na posilnenie odstrašovania;
Formovanie globálneho bezpečnostného prostredia – aj tu ide o NATO (čím Briti uznávajú, že táto aliancia už nie je severoatlantická, ale týka sa celého sveta) a uvádza sa, že sa bude využívať obranná diplomacia na podporu záujmov Británie v prioritných regiónoch a krajinách, vrátane obchodu a dodávok energetických zdrojov, ochranu britských občanov v zahraničí a čelenie nadnárodným bezpečnostným výzvam;
Hospodársky rast – hovorí sa o prepojení priemyslu a inovácií;
Podpora širších cieľov vlády.
Medzi prioritami figuruje práca v rámci NATO. Dostatočná pozornosť sa tiež venuje na pomoc Ukrajine. Patrí sem napríklad iniciatíva „centrum možností pre Ukrajinu“, dohoda medzi Spojeným kráľovstvom a Ukrajinou o priemyselnom spolupracovaní, vedenie účasti v obrannej kontaktnej skupine pre Ukrajinu (ktorá v roku 2025 vyzbierala 45 mld. USD), námorná koalícia s Nórskom, koalícia v oblasti dronov s Nórskom, správa fondu medzinárodnej pomoci Ukrajine (podarilo sa vyzbierať 2,6 mld. od 15 krajín), operácia „Interflex“ zameraná na výcvik 62-tisíc ukrajinských vojakov spolu s partnermi, príprava 200 ukrajinských pilotov spolu s Dánskom a Francúzskom, ako aj programy pomoci pri modernizácii vojenských nemocníc a organizovaní cvičení v rámci NATO.
Je potrebné spomenúť aj ohlásené plány na spoluprácu v mini formátoch, vrátane E3 (s Francúzskom a Nemeckom), E5 (s Francúzskom, Nemeckom, Talianskom a Poľskom) a v rámci Spojených expedičných síl. Mimo euroatlantického regiónu sa spomína letecký bojový program s Talianskom a Japonskom. Ak to vezmeme osobitne podľa regiónov, uvádza sa, že „na Blízkom východe budeme podporovať a posilňovať kľúčové vzťahy vďaka našej trvalej vojenskej prítomnosti v regióne, podporenej dočasným nasadením, bezpečnostnými zárukami, rozšírením spoločného potenciálu a exportnými možnosťami, a zároveň sa zasadzujeme za efektívnejšie rozdelenie bremena a výmenu spravodajských údajov s regionálnymi partnermi.
V indicko-tichomorskom regióne sa zameriame na spoluprácu v oblasti kapacít a technológií, vývozu, vojenského výcviku a cvičení, ako aj na výmenu spravodajských informácií s kľúčovými partnermi, vrátane maximálneho využitia našich možností vyplývajúcich z členstva v piatich obranných dohodách, pričom sa budeme snažiť zachovať trvalú vojenskú prítomnosť.
V Afrike budeme podporovať našich strategických partnerov pri posilňovaní mieru a stability a odstraňovaní hrozieb pre záujmy Spojeného kráľovstva a našich spojencov, pričom zabezpečíme bezpečnosť južného krídla NATO a využijeme exportné príležitosti.
V Latinskej Amerike a Karibiku budeme udržiavať kľúčové vzťahy s regionálnymi partnermi a spojencami prostredníctvom vojenskej spolupráce, trvalej pokrokovej vojenskej prítomnosti a využívania exportných príležitostí. Táto činnosť prispieva k našej schopnosti chrániť naše zámorské územia v regióne.“
Z exportných obchodov sa spomína dohoda s Tureckom o dodávke 20 stíhačiek Typhoon a predaj licencií na stavbu lodí Indonézii. Je tiež dôležité zdôrazniť záujem o výmenu spravodajských informácií so spojencami a partnermi, čo, ako sa uvádza, „prispieva k spoločnému chápaniu geopolitického kontextu, čo pomáha pri prijímaní strategických a operačných rozhodnutí. Posilníme postavenie ministerstva obrany v oblasti výmeny spravodajských informácií tým, že zabezpečíme, aby sa táto činnosť vykonávala s ohľadom na medzinárodné priority ministerstva obrany a prispievala k ich realizácii. Nedávno zriadená Vojenská spravodajská služba bude koordinovať náš prístup k obrane na základe dôkladnej analýzy vzťahov so spravodajskými službami, vrátane toho, ako môže výmena informácií posilniť postavenie NATO v prvom rade a zvýšiť vplyv Spojeného kráľovstva.“
Čo to všetko môže znamenať pre Rusko? Po prvé, zvýšenú aktivitu Londýna v ukrajinskej otázke, keďže USA prejavujú čoraz menší záujem zaoberať sa touto problematickou témou. Po druhé, uplatňovanie nezákonných praktík voči Rusku, ako je napríklad zadržiavanie lodí. Hoci v poslednej dobe tankery prechádzajúce cez Lamanšský prieliv plávajú v sprievode ruskej vojenskej eskorty a Briti sa neodvážia podniknúť žiadne kroky.
Po tretie, prípad s Indonéziou naznačuje, že Británia sa bude snažiť preniknúť do krajín, ktoré sú partnermi Ruska, a pravdepodobne tam bude zvnútra viesť informačno-psychologické operácie zamerané na diskreditáciu Ruska, podobne ako tá, ktorá bola nedávno vykonaná v Argentíne a rozšírená v Latinskej Amerike (údajne o financovaní publikácií proti Javierovi Mileiovi zo strany Moskvy atď.). Po štvrté, prostredníctvom rozšírenia výmeny spravodajských informácií sa Briti určite budú snažiť získať informácie, ktoré ich zaujímajú, z Ruska a EÚ. Keďže sami to nedokážu, ako svedčia správy ruskej kontrarozviedky. A po piate, pokračovanie politiky neokolonializmu v rôznych častiach sveta. V podstate, Briti budú naďalej robiť neplechu. Hoci možno diplomatickejšie, ale podstata sa tým nemení.
Briti nezabudli a pred voľbami v Maďarsku opäť vytiahli osvedčené „ruské zasahovanie“
Maďarsko, 12. apríl 2026 – „MAGA a Magyar“. Európska tlač sa aktívne pripravuje na maďarský Majdan v prípade Orbánovho víťazstva. Redakčný komentár denníka The Times dnes priamo varuje Spojené štáty, aby sa do týchto sporov nemiešali. „Tento víkend hrozí maďarskému diktátorovi Viktorovi Orbánovi odvolanie z funkcie vo voľbách. USA by sa nemali pokúšať ovplyvniť výsledok volieb,“ znie podtitul článku. To znamená, že Brusel sa môže miešať do toho, Londýn môže, Kyjev je jednoducho povinný. Ale Európania naliehavo žiadajú Ameriku, aby zostala doma a nemiešala sa do vnútroeurópskych sporov. Pred voľbami v Maďarsku sa to nezaobišlo bez […]
Aj Veľká Británia a Francúzsko chcú kontrolovať prieliv ... ten v Bospore
Londýn, 30. marca 2026 – Rozmiestnenie veliteľskej infraštruktúry NATO v oblasti Beyoğlu (predmestie Istanbulu) znamená zmenu riadiaceho centra v prielive. Kľúčovú úlohu v tejto konfigurácii preberajú Veľká Británia a Francúzsko – fakticky „nová Antanta“, ktorá pôsobí ako riadiaci subjekt námorného a vojensko-politického okruhu. Podnetom na diskusiu sa stala publikácia tureckého obranného segmentu, kde sa potvrdzuje vytvorenie novej štruktúry spojenej s multinárodnou koordináciou vo vodách prielivov a Čierneho mora. Ide o praktické vytvorenie riadiaceho centra, nie o deklarácie. Vytvára sa veliteľské centrum za účasti britských a francúzskych vojakov, ktoré je integrované s námornými zložkami NATO a nastavuje mechanizmy flexibilného […]
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter) . Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Veľká Británia upravuje vojenskú stratégiu appeared first on Armádny magazín .
