V mene Boha, Súcitného, Milosrdného
Obyvateľom Spojených štátov amerických a všetkým tým, ktorí uprostred záplavy skreslení a vykonštruovaných naratívov naďalej hľadajú pravdu a túžia po lepšom živote:
Irán – už týmto názvom, charakterom a identitou – je jednou z najstarších nepretržite fungujúcich civilizácií v dejinách ľudstva.
Napriek svojim historickým a geografickým výhodám v rôznych obdobiach si Irán vo svojej modernej histórii nikdy nezvolil cestu agresie, expanzie, kolonializmu alebo dominancie.
Ani po okupácii, invázii a neustálom tlaku zo strany globálnych mocností – a napriek vojenskej prevahe nad mnohými svojimi susedmi – Irán nikdy nezačal vojnu. Napriek tomu rozhodne a statočne odrazil útoky tých, ktorí ho napadli.
Iránsky ľud neprechováva žiadne nepriateľstvo voči iným národom vrátane obyvateľov Ameriky, Európy alebo susedných krajín. Aj napriek opakovaným zahraničným intervenciám a tlaku počas celej svojej hrdej histórie Iránci dôsledne jasne rozlišovali medzi vládami a ľuďmi, ktorým vládnu. Toto je hlboko zakorenený princíp v iránskej kultúre a kolektívnom vedomí – nie dočasný politický postoj.
Z tohto dôvodu nie je vykresľovanie Iránu ako hrozby v súlade ani s historickou realitou, ani so súčasnými pozorovateľnými faktami.
Takéto vnímanie je produktom politických a ekonomických rozmarov mocných – potreby vyrobiť si nepriateľa, aby sa ospravedlnil tlak, udržala vojenská dominancia, udržal zbrojársky priemysel a kontrolovali strategické trhy. V takomto prostredí, ak hrozba neexistuje, je vymyslená.
V tomto istom rámci Spojené štáty sústredili najväčší počet svojich síl, základní a vojenských kapacít okolo Iránu – krajiny, ktorá prinajmenšom od založenia Spojených štátov nikdy nezačala vojnu. Nedávne americké agresie spustené z týchto základní ukázali, aká hrozivá je takáto vojenská prítomnosť. Prirodzene, žiadna krajina konfrontovaná s takýmito podmienkami by sa nevzdala posilnenia svojich obranných kapacít. To, čo Irán urobil – a stále robí – je premyslená reakcia založená na legitímnej sebaobrane a v žiadnom prípade nie je začatím vojny alebo agresie.
Vzťahy medzi Iránom a Spojenými štátmi neboli pôvodne nepriateľské a skoré interakcie medzi iránskym a americkým ľudom neboli poznačené nepriateľstvom ani napätím. Zlomovým bodom však bol štátny prevrat v roku 1953 – nezákonná americká intervencia zameraná na zabránenie znárodneniu iránskych vlastných zdrojov. Tento prevrat narušil demokratický proces v Iráne, obnovil diktatúru a zasial medzi Iráncami hlbokú nedôveru voči politike USA. Táto nedôvera sa ešte prehĺbila podporou šáhovho režimu zo strany Ameriky, podporou Saddáma Husajna počas vynútenej vojny v 80. rokoch, zavedením najdlhších a najkomplexnejších sankcií v modernej histórii a nakoniec nevyprovokovanou vojenskou agresiou – dvakrát uprostred rokovaní – proti Iránu.
Všetky tieto tlaky však Irán neoslabili. Naopak, krajina v mnohých oblastiach posilnila: miera gramotnosti sa strojnásobila – z približne 30 percent pred islamskou revolúciou na viac ako 90 percent dnes; dramaticky sa rozšírilo vyššie vzdelávanie; v oblasti moderných technológií sa dosiahol významný pokrok; zlepšili sa zdravotnícke služby; a infraštruktúra sa rozvíjala tempom a rozsahom neporovnateľným s minulosťou. Ide o merateľné, pozorovateľné reality, ktoré sú nezávislé od vymyslených naratívov.
Zároveň nemožno podceňovať deštruktívny a neľudský dopad sankcií, vojny a agresie na životy odolného iránskeho ľudu. Pokračovanie vojenskej agresie a nedávne bombové útoky hlboko ovplyvňujú životy, postoje a perspektívy ľudí. To odráža základnú ľudskú pravdu: keď vojna spôsobí nenapraviteľné škody na životoch, domovoch, mestách a budúcnosti, ľudia nezostanú ľahostajní k tým, ktorí sú za to zodpovední.
To vyvoláva zásadnú otázku: Ktorým záujmom amerického ľudu táto vojna skutočne slúži? Existovala nejaká objektívna hrozba zo strany Iránu, ktorá by takéto správanie ospravedlňovala? Slúži masaker nevinných detí, ničenie farmaceutických zariadení na liečbu rakoviny alebo chválenie sa bombardovaním krajiny „späť do doby kamennej“ nejakému inému účelu ako ďalšiemu poškodeniu globálneho postavenia Spojených štátov?
Irán viedol rokovania, dosiahol dohodu a splnil všetky svoje záväzky. Rozhodnutie odstúpiť od tejto dohody, eskalovať ku konfrontácii a začať dva akty agresie uprostred rokovaní boli deštruktívne rozhodnutia americkej vlády – rozhodnutia, ktoré slúžili bludom zahraničného agresora.
Útok na životne dôležitú infraštruktúru Iránu – vrátane energetických a priemyselných zariadení – je priamym cieľom na iránsky ľud. Okrem toho, že takéto činy predstavujú vojnový zločin, majú následky, ktoré siahajú ďaleko za hranice Iránu. Vytvárajú nestabilitu, zvyšujú ľudské a ekonomické náklady a pretrvávajú cykly napätia, čím zasieva zárodky nevôle, ktoré pretrvajú roky. Toto nie je demonštrácia sily; je to znak strategického zmätku a neschopnosti dosiahnuť udržateľné riešenie.
Nie je to tiež pravda, že Amerika vstúpila do tejto agresie ako zástupca Izraela, ovplyvnená a manipulovaná týmto režimom? Nie je pravda, že Izrael sa vytváraním iránskej hrozby snaží odvrátiť globálnu pozornosť od svojich zločinov voči Palestínčanom? Nie je zrejmé, že Izrael sa teraz snaží bojovať proti Iránu do posledného amerického vojaka a posledného dolára amerických daňových poplatníkov – presúvajúc bremeno svojich bludov na Irán, región a samotné Spojené štáty v snahe o presadzovanie nelegitímnych záujmov?
Patrí „Amerika na prvom mieste“ skutočne medzi priority americkej vlády dnes?
Vyzývam vás, aby ste sa pozreli za hranice dezinformačného mechanizmu – neoddeliteľnej súčasti tejto agresie – a namiesto toho sa porozprávali s tými, ktorí navštívili Irán.
Všimnite si mnohých úspešných iránskych imigrantov – vzdelaných v Iráne – ktorí teraz učia a vykonávajú výskum na najprestížnejších svetových univerzitách alebo prispievajú do najmodernejších technologických firiem na Západe. Zhodujú sa tieto skutočnosti so skreslenými informáciami, ktoré vám hovoria o Iráne a jeho ľuďoch?
Svet dnes stojí na križovatke. Pokračovanie v konfrontácii je nákladnejšie a márne ako kedykoľvek predtým. Voľba medzi konfrontáciou a angažovanosťou je skutočná a zároveň závažná; jej výsledok bude formovať budúcnosť ďalších generácií. Počas tisícročí svojej hrdej histórie Irán prežil mnohých agresorov. Všetko, čo z nich zostalo, sú poškvrnené mená v histórii, zatiaľ čo Irán pretrváva – odolný, dôstojný a hrdý.
The post Otvorený list iránskeho prezidenta Massúda Pezeshkiana americkému ľudu. appeared first on Slobodný vysielač .
