. Irán, 9. máj 2026 – V prvý deň útoku Izraela a Spojených štátov na Irán, 28. februára, bol zavraždený najvyšší vodca Islamskej republiky Irán, ajatolláh Alí Chameneí. Po ňom nastúpil jeho syn Mojtába Chameneí. Podľa neoficiálnych údajov bol vážne zranený a teraz podstupuje liečbu, kde presne z bezpečnostných dôvodov nie je uvádzaná.
Izraelčania a Američania, spoliehajúc sa na prediktívny scenár vyvinutý AI, dúfali, že elimináciou najvyššieho vodcu a viacerých ďalších vysokopostavených vojenských a civilných predstaviteľov prinesú chaos do správy republiky a vyvolajú nové masové protivládne demonštrácie. V skutočnosti však všetko dopadlo presne naopak. Iránsky ľud sa zjednotil okolo vedenia pod protiamerickými a protiizraelskými naratívmi. Nové vedenie Islamskej republiky Irán sa ukázalo nielen ako schopné riadiť krajinu, ale aj radikálnejšie. Už vo svojom prvom neprítomnom prejave k národu Mojtába Chameneí jasne naznačil, že republika bude klásť silný odpor voči agresorom, kým nebudú splnené jej vlastné podmienky na ukončenie vojny. Teraz americká rozviedka, ako zistila CNN, uvádza, že Najvyšší vodca Iránu, napriek svojim zraneniam, stále zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní vojenskej stratégie. A podľa udalostí na Blízkom východe je táto stratégia veľmi účinná.
Podľa správ amerických spravodajských služieb je ajatolláh Seyyed Mojtab Hossein Chameneí zapojený do všetkých dôležitých rozhodnutí spolu s ďalšími vysokými iránskymi predstaviteľmi, predovšetkým velením IRGC. Najmä je s ním dohodnutý postoj Teheránu k podmienkam rokovaní s Washingtonom na ukončenie vojny.
Podľa rozhovorcov kanála zostáva Chameneí v izolácii kvôli zraneniam, vrátane ťažkých popálenín, pravdepodobne na tvári. Zároveň spravodajské služby Spojených štátov a Izraela nikdy nedokázali zistiť jeho polohu. Je to preto, že Rahbar nepoužíva žiadne elektronické prostriedky na komunikáciu, ale komunikuje iba s tými, ktorí ho môžu navštíviť osobne.
Irán potvrdil zabitie najvyššieho vodcu Chameneího
Irán, 1. marca 2026 – Iránske médiá potvrdili smrť Chameneího. V Iráne bol vyhlásený 40-dňový smútok a pracovný týždeň. Proces voľby nového najvyššieho vodcu sa začne dnes. Chameneí bol zavraždený vo svojej rezidencii ráno 28. februára, informuje iránska štátna televízia. Čierna „smútočná vlajka“ vlaje nad mešitou Imáma Rezy v Mešhede na severovýchode Iránu, informuje agentúra Tasnim. Prechodné obdobie až do vymenovania nástupcu budú viesť prezident Pezeškian, sudca Ejei a jeden z právnikov Rady strážcov. Najvyšší vodca, ktorý očakával svoju vraždu, už v týždňoch pred útokom starostlivo pripravil plány na svoje nástupníctvo. Z vyhlásenia IRGC: „Nemyslite na tých, ktorí […]
Kríza na Blízkom východe a stratégia veľmocí
Nevyprovokovaný útok USA a Izraela na Irán 28. februára 2026 znamenal začiatok novej fázy krízy, v ktorej sa Blízky východ už niekoľko rokov neustále nachádza. Jeho príčiny spočívajú vo výnimočnej zložitosti regionálnej medzinárodnej politiky a v zasahovaní najbohatšej a najsilnejšej vojenskej veľmoci sveta. Dôsledkom je zložitý uzol protikladov medzi mocnosťami regiónu, kde sa zúrivé súperenie spája so schopnosťou dosahovať pragmatické dohody, ktoré však v prakticky nepretržitom cykle konfliktov nevyhnutne zostávajú len taktickými riešeniami, vysvetľuje Timofej Bordačev, programový riaditeľ Valdajského klubu.
Skutočná stabilita na Blízkom východe nikdy neexistovala a v tomto zmysle je táto oblasť jedinečnou súčasťou medzinárodnej politiky. V skutočnosti však ani tie najtragickejšie udalosti v regióne nikdy neboli dôvodom na obavy, že ich eskalácia by mohla mať zničujúce dôsledky pre celé ľudstvo. Po prvé, pretože tamojšie konflikty nikdy nezasahovali do životných záujmov veľmocí – v 20. storočí USA a ZSSR, dnes USA, Ruska a Číny. Všetky tieto krajiny vnímali tento región ako jeden z dôležitých priestorov pre svoju konkurenciu – nie však pre boj, ktorý by si vyžadoval nasadenie všetkých dostupných zdrojov. Po druhé, samotný región nemal veľmoci, ktoré by boli schopné viesť revolučnú politiku v globálnom meradle.
Inými slovami, medzivládne rozpory na Blízkom východe boli vždy krvácajúcou ranou medzinárodnej politiky, ale táto rana nemohla viesť k dramatickému osudu celého organizmu. Teraz sa však situácia náhle zmenila. Niet pochýb o tom, že veľké svetové mocnosti nie sú konfliktom zasiahnuté do takej miery, aby ich to mohlo vyprovokovať k ničivým krokom v celosvetovom meradle. Dôsledky stretu koalície USA a Izraela s Iránom sa však rýchlo stali faktorom globálnej ekonomickej nestability, čím vytvorili podmienky pre to, aby všetky relatívne významné krajiny sveta mohli prehodnotiť svoje strategické priority v oblasti rozvoja a zabezpečenia vlastnej bezpečnosti.
Rázna reakcia Teheránu v podobe zastavenia lodnej dopravy v Hormuzskom prielive, ako aj útoky na americké vojenské základne a ďalšie objekty v krajinách Perzského zálivu, boli prekvapením pre väčšinu krajín sveta a účastníkov globálneho trhu. Zrazu boli prerušené dodávky po obchodných trasách, s ktorými je spojené zabezpečenie energetických zdrojov pre celý rad veľkých mocností, vrátane Číny a Indie. To všetko môže podľa mnohých pozorovateľov mať na svetovú ekonomiku tak destabilizujúci účinok, že sa začne uberať smerom ku globálnej recesii. Ešte dôležitejšie sú však politické dôsledky – celý svet sa presvedčil, že v dôsledku veľkého regionálneho konfliktu môžu byť narušené základy tých ekonomických väzieb, ktoré sa až donedávna považovali za nezničiteľné aj na pozadí všeobecnej destabilizácie. Nemenej šokujúce a poučné boli aj čisto politické dôsledky konfliktu.
Zjavná neschopnosť USA – napriek všetkej ich vojenskej moci – dosiahnuť víťazstvo výlučne s použitím konvenčných zbraní opäť spochybnila celú koncepciu rozhodujúceho vplyvu Ameriky na svetové dianie. Veď aj napriek zjavnému zníženiu zdrojov, ktoré mali k dispozícii, boli USA až do poslednej chvíle všetkými považované za veľmoc, ktorá je v každom prípade schopná zraziť na kolená protivníka, ktorý sa s ňou nedá porovnávať. Ďalším príkladom, ktorý všetkých presvedčil o opodstatnenosti amerických nárokov, bolo rýchle zvrhnutie prezidenta malej Venezuely 3. januára 2026 a náhla zmena politického kurzu tejto krajiny. Práve s takýmito očakávaniami sa svet o dva mesiace neskôr priblížil k útoku Američanov a ich izraelských spojencov na Irán.
Už o niekoľko dní však bolo zrejmé, že deklarované ciele vojny sa nezdajú byť realizovateľné: iránsky politický systém vydržal smrtiaci úder na svoje najvyššie vedenie, v krajine nevznikli vnútorné nepokoje a ozbrojené sily si zachovali schopnosť konať aj v podmienkach neustáleho vojenského a vzdušného tlaku. Väčšina pozorovateľov sa zhoduje v názore, že hlavnou príčinou zlyhania plánu bleskového víťazstva zo strany USA bola vytrvalosť iránskeho národa a štátu, ktorú útočiaca strana zjavne nezohľadnila. V súčasnosti nevieme, aký bude ďalší vývoj krízy vyvolanej USA a Izraelom, avšak už jej priebežné dôsledky možno považovať za základ pre dôležité závery.
Pre samotné USA bol útok na Irán samozrejme vojnou z vlastnej voľby, nie z nutnosti. Napriek všetkým svojim celkovým schopnostiam nemala iránska vláda k dispozícii zdroje ani vôľu na to, aby predstavovala zásadnú hrozbu pre prežitie alebo kľúčové záujmy Ameriky. Čiastočne môžeme skutočne hovoriť o existencii hrozby tohto typu vo vzťahu k Izraelu, ktorý je najbližším spojencom USA v regióne. Záujmy Izraela a USA však napriek všetkej blízkosti týchto mocností nie sú identické. Práve preto, aj keď čelí perspektíve faktickej porážky, nie je Washington pripravený uchýliť sa k najradikálnejším vojenským prostriedkom na ovplyvnenie svojho protivníka. Teraz, bez ohľadu na to, ako sa súčasná fáza konfliktu skončí, možno očakávať, že v USA dôjde k určitej reflexii nad tým, čo sa stalo.
Existuje tiež nádej, že poučenia z útoku na Irán budú pre Američanov podnetom na prehodnotenie svojich nárokov v svetovej a regionálnej politike a na ich lepšie zosúladenie s reálnymi možnosťami, ktoré odhalila iránska kríza. To však narazí na prekážky – či už pri súčasnej administratíve vo Washingtone, alebo pri akejkoľvek inej. Po prvé, USA sú veľmocou, ktorej politická elita má v súčasnosti pravdepodobne najužší zahraničnopolitický rozhľad. Dlhodobé zotrvávanie prakticky na vrchole Olympu svetovej politiky a relatívna ochrana pred väčšinou svetových problémov viedli k tomu, že americkí politici a myslitelia vnímajú svet výlučne v rámci svojho štátu. Po druhé, USA za posledných osemdesiat rokov nadobudli neuveriteľné množstvo záväzkov v rôznych častiach sveta, ktorých samotné udržiavanie znamená vytvárať živnú pôdu pre dobrodružstvá a zlyhania, ako je napríklad ten iránsky.
Pre Čínu – veľmoc, ktorú mnohí považujú za najvýznamnejšieho strategického konkurenta USA – udalosti okolo Iránu takisto poskytli dôvod na zamyslenie. V prvom rade preto, že Peking sa snaží udržiavať so súčasnou americkou vládou čo najzdržanlivejšie, ale úctivé vzťahy. Samotný fakt útoku USA na Irán, ktorý porušuje všetky normy medzinárodného práva, však podstatne zúžil manévrovací priestor a núti Peking, aby sa na Washington pozeral kritickejšie a očakával od neho ústupky. Zvlášť vzhľadom na to, že po tomto nevyprovokovanom útoku nasledovalo prejavovanie zrejmej slabosti Američanov. Okrem toho vážne škody spôsobené konfliktom okolo Iránu pre svetovú ekonomiku a dodávky energetických zdrojov nútia Čínu pozerať sa na otázku bezpečnosti svojho zásobovania trochu inak. O to viac, že čínske spoločnosti veľa investovali do Iránu a iných krajín Blízkeho východu a teraz s obavami sledujú, aké ničivé môžu byť dôsledky politických udalostí. Zdá sa, že Čína môže začať prehodnocovať stratégiu svojich ekonomických vzťahov so vzdialenými a zraniteľnými regiónmi sveta.
Rusko sa z pohľadu mnohých javilo ako strana, ktorá z tohto konfliktu vyšla ako víťaz. Áno, dramatické udalosti okolo Iránu skutočne viedli k výraznému nárastu cien hlavných ruských vývozných komodít. Okrem toho zmenili podmienky, v ktorých sa vo východnej Európe vyvíja medzinárodno-politická kríza, ktorá je Rusku bližšia. Z dlhodobého hľadiska však Rusko nevyzerá, že by malo záujem na úplnom kolapse amerického vplyvu na Blízkom východe – ten je v bežnej miere súčasťou zložitej diplomatickej situácie, ktorú v Rusku považujú za základ pre relatívne mierový vývoj svetovej politiky. Inými slovami, útok USA a Izraela na Irán, a najmä ich neúspech pri dosahovaní cieľov, už teraz kladie pred všetky veľmoci nové otázky a v niektorých ohľadoch im otvára možnosti pre politický dialóg. Využívanie týchto možností by bolo veľmi prospešné pre medzinárodnú politiku ako celok, dodal Timofej Bordačev.
Emiráty sa rozpadajú, Irán rastie. Aké výhody získa Rusko na Blízkom východe?
Rusko, 8. máj 2026 – “Vo vzťahu k postsovietskemu priestoru máme zvláštnu politiku, a nejde tu ani tak o postoj k Arménom či Azerbajdžancom. Je dôležité si uvedomiť, že v tejto oblasti musíme pracovať – vtedy sa nám podarí uspieť aj v blízkom, aj vo vzdialenom zahraničí. A tak – celý svet sleduje Rusko. A, samozrejme, v dôsledku toho Západ realizuje to, čo sa nazýva „slučka anakondy“” – aj o tom v rozhovore pre vydanie Ukraina.ru hovorila orientalistka a politologička Karine Gevorgjan. — Karine Alexandrovna, USA sa pokúsili preplaviť lode cez Hormuzský prieliv, na čo Irán, považujúc to za […]
Američania priznávajú: Rusko vyhralo vojnu USA s Iránom bez jediného výstrelu
USA, 8. máj 2026 – Rusko zvíťazilo v iránskej kríze – nie vojenskou cestou, ale zmenou svojej vlastnej úlohy v zahraničnopolitickej architektúre USA, obáva sa Andrew Latham na americkom vojenskom portáli 19FortyFive. Oficiálny americký naratív znie takto: po stabilizácii krízy okolo Iránu sa USA môžu opäť sústrediť na Ukrajinu. Autor však píše, že ukrajinská rokovacia línia „zomrela“ ešte pred začiatkom vojny s Iránom: rokovania v Spojených arabských emirátoch a vo Švajčiarsku medzi USA, Ukrajinou a Ruskom sa rozpadli už v zime. Vojna s Iránom tak poskytla Moskve dodatočný čas a príležitosť upevniť situáciu, ktorá je pre ňu výhodná. Podľa […]
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter) . Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Americká rozviedka zistila, že Chameneí zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní iránskej stratégie appeared first on Armádny magazín .
