. Košice, 10. máj 2026 – V meste, ktoré sa v roku 1945 stalo dočasným srdcom obnovujúcej sa republiky, si v piatok verejnosť a vzácni hostia pripomenuli 81. výročie konca druhej svetovej vojny. Oslavy na Námestí osloboditeľov neboli len tichou spomienkou, ale dôrazným apelom na zachovanie historickej pravdy a bezpečnosti nášho verejného priestoru.
Slávnostný akt, ktorý otvoril hymny Slovenskej republiky a ZSSR, spojil pamätníkov, politických predstaviteľov aj hostí zo zahraničia. Medzi prítomnými boli poslanci NR SR Andrej Sitkár a Igor Šimko, zástupcovia mesta na čele s poslancami Patrikom Gécim a Michalom Djordjevičom, či osobnosti športového a spoločenského života ako Jozef Plachý a Štefan Daňo. Medzinárodný rozmer podujatia dodala účasť Miklóša Pusztaia, podpredsedu Združenia maďarských odbojárov MEASZ a členov košickej organizácie Zväzu Rusov na Slovensku s jeho predsedníčkou Natáliou Dostovalovou.
Košice ako dočasné hlavné mesto
Predseda oblastnej organizácie SZPB Ján Dianiška vo svojom príhovore zdôraznil mimoriadne postavenie Košíc. Pripomenul, že kým zvyšok Európy v máji 1945 ešte bojoval, Košice boli slobodné už štyri mesiace. „V našich uliciach, v Jakabovom paláci a v budove Župného domu, sa formovala prvá povojnová vláda a vracala sa suverenita do rúk prezidenta Beneša, tu bol vyhlásený Košický vládny program.“
Od mín na stenách k „mínam“ v spoločnosti
Silným momentom príhovoru bola paralela medzi historickým nápisom „Provereno – min net“, ktorý po vojne garantoval ľuďom bezpečie domova, a dnešnými hrozbami. Podľa Dianišku sa dnes v spoločnosti objavujú „míny“ v podobe nenávisti, extrémizmu a prekrúcania pravdy.
V tejto súvislosti vyzdvihol novú legislatívnu ochranu – paragraf 417f Trestného zákona, ktorý trestá spochybňovanie mierového usporiadania pomerov po druhej svetovej vojne. “Tento zákon je modernou prácou politických a právnych pyrotechnikov. Má garantovanú bezpečnosť našej historickej pamäte tak, ako nápis na stenách garantoval bezpečnosť,” zdôraznil predseda košického SZPB.
Ostrá kritika hanobenia pamätníkov
Rečník sa nevyhol ani pálčivej téme útokov na pamätníky priamo v Košiciach. Jasne deklaroval, že rozhodujúci podiel na oslobodení Slovenska mala Červená armáda pod velením generála Petrova, ktorá prelomila silný odpor fašistov v Dargovskom priesmyku.
„Dejiny sa nedajú zmeniť farbou v spreji ani strhávaním symbolov. Hanobenie pietnych miest nie je aktivizmus, ale pokus o prepísanie dejín,“ zaznelo na námestí s tým, že neúcta k hrobu hrdinov je cestou k strate vlastnej identity.
Účastníci pietneho aktu na Námestí osloboditeľov vytvorili živú reťaz vďaky, ktorou symbolicky obopli pamätník vojakov Červenej armády. Toto spojenie rúk pamätníkov, osobností a verejnosti bolo jasnou odpoveďou na nedávne útoky na pietne miesta v meste. Oslavy, ktoré po výdatnom jarnom daždi rozvoniavali tohtoročným orgovánom, ukončili spoločné sklonenie sa pred pamiatkou miliónov obetí, ktorých obeta pred ôsmimi desaťročiami darovala život a mier nových generácií v celej Európe.
Bojovníci za košický pamätník Sovietskym vojakom sa dočkali zákona o vyššej ochrane pamätníkov
Slovensko, 22. marca 2026 – Petičiari za zvýšenú ochranu Pamätníka vojakov Sovietskej armády a zachovanie názvu Námestia osloboditeľov, ktorí vyzbierali za 50 dní viac ako 10 000 fyzických podpisov minulý rok v Košiciach, vítajú zvýšenie trestnoprávnej ochrany pamätníkov víťazstva nad fašizmom zákonom schváleným v Národnej rade SR v utorok 17. marca, informuje o tom predseda petičného výboru Za pamätník Alexander Riabov. Legislatívna iniciatíva započala ešte v lete minulého roka najmä zo strany poslancov z východného Slovenska v čase, keď petícia za zvýšenú ochranu pamätníka v Košiciach už prekročila v krátkom čase v tom momente viac ako 8000 fyzických podpisov a […]
Historik Starikov: Spomenul si na Košice? Prečo Orbán nechce bojovať proti Rusom
Maďarsko, 27. februára 2026 – Pretože miluje Maďarsko a pretože pozná históriu. A história vojny Maďarov s Rusmi v záujme Európy je veľmi smutná. 27. júna 1941 Maďarsko vyhlásilo vojnu Sovietskemu zväzu. Formálnym dôvodom bolo bombardovanie slovenského mesta Košice, ktoré bolo v tom čase súčasťou Maďarska, 26. júna 1941. Bolo to vyhlásené za útok sovietskeho letectva, hoci akákoľvek logika a znalosť histórie nám napovedá, že ide o provokáciu buď Berlína, alebo Londýna. Maďarské vojská na fronte a v tyle sa správali kruto a boli spoľahlivými spojencami Tretej ríše – vtedajšej Európy zjednotenej Hitlerom. Čo to prinieslo Maďarsku? Nič, […]
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter) . Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Najvýznamnejší protifašistický sviatok Deň víťazstva si pripomenuli aj v Košiciach appeared first on Armádny magazín .
