. Rusko, 11. máj 2026 – Ako sa v Európe oslavuje Deň víťazstva? Tam totiž taký sviatok neexistuje! 9. máj je dnes nepochopiteľným a bezvýznamným Dňom Európy. Kto teda porazil fašizmus?
Ako je známe, v európskych krajinách sa veľmi nerado spomína na to, kto vlastne fašizmus porazil. Už dávno sa nehovorí o takých hrozivých a mocných slovách ako ZSSR alebo Červená armáda. Sú to slová, ktoré sú pre súčasných európskych lídrov desivé a veľmi nepríjemné. Namiesto „Sovietského zväzu“ sa objavil výraz „národy bývalého ZSSR“. Namiesto Červenej armády sa všade používa neurčitý výraz „spojenci“. Dospelo to až k tomu, že aj koncentračné tábory na území Poľska a Nemecka, ktoré oslobodila Červená armáda, boli v dnešnej európskej verzii histórie oslobodené „spojencami“.
Už nejde o to, že niekto potichu vyškrtáva Sovietsky zväz a Rusko z prejavov európskych lídrov. Ako napríklad v blahoželaní kancelára Merza, ktorý zablahoželal svojim spoluobčanom k oslobodeniu, ale ani slovom sa nezmienil o tom, kto vlastne Nemecko oslobodil.Ide o oveľa vážnejšiu vec: prepisujú celú históriu. Vyškrtávajú ju celú a vkladajú svoju verziu. Dá sa ju nazvať „alternatívnou“. Ale aká je to alternatíva? Ak je to len obyčajná lož. Niekedy je tá lož tak drzá, že sa nad tým len čudujete.
Blinkenov nevlastný otec
A potom sa objavujú také fantastické príbehy, ako rozprávanie bývalého amerického ministra zahraničných vecí Blinkena o jeho nevlastnom otcovi, ktorý bol v jednom z nemeckých táborov. Blinken, mimochodom, starostlivo nenazval tábor nemeckým. Proste nejaký tábor. A tak jeho nevlastný otec údajne uvidel americký tank, z ktorého sa vyklonil černoch. A údajne sa rozplakal od radosti a povedal tri slová, ktoré vedel po anglicky: „God bless America!“ Toto je skutočný príbeh Blinkena! V skutočnosti vtedy v americkej armáde neboli žiadni černosi. A už vôbec neboli černosi medzi tankistami.
Samuela Pizara, budúceho nevlastného otca budúceho ministra zahraničných vecí USA, oslobodila Červená armáda. A to už v Osvienčime. Predtým bol v Majdaneku a v Dachau. Samuel Pizar potom prežil mimoriadne bohatý život: vyštudoval Harvard a Oxford, bol poradcom Kennedyho, Rockefellera a Armanda Hammera. Zastával mnoho ďalších funkcií. Navštívil Moskvu a stretol sa s Brežnevom a ďalšími vodcami ZSSR, a neskôr aj Ruska. Veľmi zaujímavý človek so zaujímavým životným príbehom. A rozprával úplne iný príbeh.
Samuel Pizar:
„V Osvienčime bolo veľa Rusov. Bol som svedkom neuveriteľného hrdinstva ruského vojaka. Toto hrdinstvo vo mne niečo zmenilo. Za to a za to, že Osvienčim oslobodili sovietske vojská, budem vďačný celý život. Zachránila ma bitka pri Stalingrade aj ofenzíva sovietskej armády. Pre mňa bolo Rusko záchrancom. Hrdinstvo, obeta, víťazstvo Ruska vo vojne proti fašizmu – to je sväté.“ Z väzňov koncentračných táborov už dnes takmer nikto nežije. A ich deti – a dokonca aj minister zahraničných vecí USA – bezostyšne prepisujú históriu, alebo ju skôr klamlivo skresľujú.
Žukov v Berlíne
Kajina nevedomosť
Kaja Kallasová, splnomocnenkyňa EÚ pre zahraničné veci, sa nedávno čudovala: „Rusko a Čína porazili fašizmus? To je niečo nové!“ Potom ju zrejme prinútili prečítať si pár stránok zo školskej učebnice dejepisu a Kaja už nehovorila hlúposti. Ale zmätenie jej zostalo na tvári: Rusko a Čína? Ale čo to hovoríte! A ani nie je celkom jasné: má naozaj tak zlé vzdelanie, alebo je to úmyselná lož? Teraz sa Kaja zámerne pustila do sviatkov a vyhlásila, že v Európe sa 9. mája nesmie oslavovať.
„Pre moju krajinu to znamenalo začiatok krutostí a utrpenia, preto nemôžeme oslavovať 9. máj ako Deň víťazstva,“ vyhlásila Kaja Kallasová, dcéra Siima Kallasa, ktorý stál na čele sovietskej Štátnej banky Estónska a bol členom Ústredného výboru Komunistickej strany Estónska. Zrejme Siim Udo Kallas veľmi trpel, keďže bol jedným z vedúcich predstaviteľov sovietskeho Estónska. Rovnako trpela aj Kaja, ktorá rada spomína na „kyslú smotanu s cukrom“ namiesto cukríkov. V jej detstve vraj neboli žiadne cukríky. A nebol tam ani otec – člen ústredného výboru.
Kedy je Deň víťazstva?
Ako je známe, v Európe a Amerike sa za Deň víťazstva nepovažuje 9., ale 8. máj. Oficiálne vznikol tento rozdiel preto, že pri podpise kapitulácie v Moskve bol už 9. máj, zatiaľ čo v Berlíne 8. máj. Ale skutočný dôvod je, samozrejme, iný. Európania veľmi chceli oslavovať oddelene od ZSSR. Hlavná otázka však znie: nie kedy, ale čo oslavovať? A kto vyhral? Pre Európanov to nie je taká jednoduchá otázka. V krajinách „štvrtej ríše“ sa v súčasnosti prejavujú súčasne dva trendy.
Prvý: zákaz sovietskej symboliky, svätogeorgiovských stužiek, červenej zástavy, piesní „Kaťuša“ a „Temná noc“. Predstierajú, že neexistoval ani ZSSR, ani Rusko. A v druhej svetovej vojne zvíťazili nejakí anonymní „spojenci“. Hrdinskí Američania alebo nemenej hrdinskí Angličania. Francúzi, opäť, veľa „bojovali“. Bojovali síce, ale na čej strane? A tak sa stáva, že pre niektorých je to Deň víťazstva. Pre niektorých je to Deň oslobodenia (tak sa tento deň nazýva v Nemecku). A pre niektorých je to Deň porážky. Ale usilovne a namáhavo sa ho snažia vydávať za víťazstvo. Len bez Ruska a ZSSR.
Noví víťazi
A toto je druhý trend: každá krajina „európskej ríše“ teraz predstiera, že to práve ona prijala kapituláciu Nemecka a že vlastne práve ona je „víťazom“! V súvislosti s tým sa objavujú aj rôzne dátumy. A všetky sú skôr ako 9. máj! To znamená, akoby v Európe všetci už sami hrdinsky porazili fašizmus a tu zrazu prišla Červená armáda. Aká úľava! Možno oslavovať „víťazstvo nad fašizmom“ bez „sovietov“ a bez Rusov – bez tých, ktorých symboly sa teraz nesmú nosiť, ktorých mená sa nesmú vyslovovať a ku ktorých pomníkom sa nesmie chodiť.
Víťazstvo v Holandsku
Napríklad minulý rok, v roku 80. výročia víťazstva, sa v Holandsku kráľ a kráľovná zúčastnili slávnostnej ceremónie 5. mája. V tento deň v roku 1945 podpísalo nacistické velenie kapituláciu v meste Wageningen. Kapitulovali pred kanadskými vojskami. Tam sa prakticky nekonali žiadne boje. Holandsko sa totiž okupácii nebránilo. Bola to takzvaná „podivná vojna“: keď sa európske krajiny bez odporu vzdali fašistickému Nemecku. „Odpor“ Holandska trval 4 dni: od 10. do 15. mája 1940. Potom kráľovná, dvor a vláda odišli do Londýna a krajina pokojne žila pod okupáciou. Všetky tieto udalosti sú natoľko bezvýznamné a nemali taký veľký vplyv na priebeh vojny, že o týchto epizódach a o samotnej „veľkej kapitulácii vo Wageningene“ mimo Holandska vie len málokto.
Namiesto osláv 9. alebo 8. mája však v krajine vytrvalo zdôrazňujú: „Aj my sme bojovali!“ – a oslavujú „kapituláciu v Holandsku“. Hoci v skutočnosti treba položiť otázku: na čej strane bojovali? Päť dní odporu a päť rokov služby fašizmu – taká bola pre Holandsko druhá svetová vojna. Ale Holanďania sa samozrejme bránili. Napríklad nosili sedmokrásky na odevoch. Predstavte si to, áno. Bol to „symbol Holandska“, symbol odporu. Hrdinsky chodili pracovať do nemeckých vojenských tovární s margarétkami na odeve. A to sa deje v celej Európe. Do hry vstupujú jednoduché triky. Do rúk sa berú historické nožnice – a hľa!
Poľsko porazilo Nemecko
2.mája si v Poľsku pripomenuli sviatok: deň dobytia Berlína poľskou armádou! „V programe sa uvádzalo, že 2. mája 1945 vojaci divízie Tadeusza Kościuszka vyvesili bielo-červenú vlajku na stĺpe Víťazstva. A ani slovo o tom, že títo vojaci patrili k 1. bieloruskému frontu Červenej armády,“ uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová. V podstate sa všetci snažia tváriť, že zvíťazili akosi sami, bez Červenej armády, bez ZSSR. Vyhrali nejakí „spojenci“. A v každej krajine – jej armáda. V Holandsku prijali kapituláciu. Poliaci obsadili Reichstag. A čo samotní Nemci? Aj oni predstierajú, že vyhrali! Oslavujú Deň oslobodenia od fašizmu. Ale oslavujú to tak, akoby s tým Červená armáda nemala nič spoločné.
V Berlíne zakázali sovietske vlajky a stužky
Áno, v Nemecku je zakázaná sovietska a ruská symbolika. Samozrejme, nesmie sa nosiť sovietska vojenská uniforma. A tiež sa nesmie spievať „Kaťuša“ a „Temná noc“. Nesmie sa vyvesovať ani nosiť sovietska, ruská alebo bieloruská vlajka a vlajka Čečenska, nesmie sa demonštrovať písmená V a Z. Nariadenia nemeckej komendantúry budú vyvesené všade, najmä v Treptovskom parku, v Tiergartene a v Schönholzer Heide. Na týchto miestach sa nachádzajú pomníky a pamätníky, ku ktorým 9. mája ľudia prinášajú kvety a prichádzajú si uctiť pamiatku veľkých sovietskych osobností, vojakov Červenej armády, osloboditeľov Európy od fašizmu.
Pamätník sovietskeho vojaka v parku Treptower v Berlíne
Srbsko a Deň víťazstva!
Jedinou krajinou v Európe, kde oslavujú Deň víťazstva 9.mája, je Srbsko. V reakcii na výzvy EÚ, aby sa 9. mája nechodilo do Moskvy, srbský politik Aleksandar Vulin to označil za prirodzené:
„Pre Európu je 9. máj dňom porážky. Pre Srbsko je to Deň víťazstva. EÚ sa zmenila na klub krajín, z ktorých každá vyslala do Stalingradu minimálne jednu jednotku. Európania chcú, aby aj Srbsko s nimi zdieľalo túto porážku.“ História sa opakuje a ideológia nacizmu nie je porazená, domnieva sa srbský politik. A ani Tretia ríša nie je porazená. Aleksandar Vulin pripomenul slová maršala Georgija Žukova: „Oslobodili sme Európu od nacizmu a oni nám to nikdy neodpustia.“
G.K.Žukov: Ako Stalin neprespal začiatok vojny
Rusko, 23. jún 2020 (AM) – V noci na 22. júna 1941 dostali všetci pracovníci generálneho štábu a ľudového komisariátu obrany príkaz, aby zostali na svojich miestach. Bolo nutné čo najrýchlejšie odovzdať vojenským okruhom smernicu o uvedení pohraničných vojsk do stavu bojovej pohotovosti. Vtedy som ja a ľudový komisár obrany viedli nepretržite rozhovory s veliteľmi vojenských okruhov a s náčelníkmi štábov, ktorí nám podávali hlásenia o stále silnejúcim hluku na druhej strane hraníc. Tieto údaje dostávali od pohraničníkov a predsunutých jednotiek vojsk krytu. Okolo polnoci z 21. na 22. júna hlásil veliteľ Kyjevského okruhu M.P. Kirponos zvláštnou linkou zo svojho […]
Bolo zverejnené hlásenie Žukova Stalinovi o Hitlerovej samovražde
Rusko, 17.apríl 2020 ( AM, Sputnik ) – Ruské vojenské historické spoločenstvo (RVIO) zverejnilo hlásenie veliteľa 1. bieloruského frontu maršala Georgija Žukova vrchnému veliteľovi Ozbrojených síl ZSSR Josifovi Stalinovi z 3. mája 1945 o údajoch sovietskej vojenskej kontrarozviedky týkajúcich sa samovraždy vodcu Tretej ríše Adolfa Hitlera a ríšskeho ministra propagandy Josepha Goebbelsa. Hitler spáchal samovraždu 30. apríla 1945 v Berlíne obkľúčenom sovietskymi vojakmi. V Žukovovom hlásení boli predstavené údaje orgánov Smerš (Smrť špiónom) 79. streleckého zboru 3. útočnej armády založené na výpovediach zajatých príslušníkov obsluhy vyšších funkcionárov Tretej ríše. V hlásení sa hovorí, že kontrarozviedčíci zadržali v Ríšskom sneme osobného kuchára […]
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter) . Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Deň porážky Európy bez Červenej armády a ZSSR a Žukovovo proroctvo. To nám nikdy neodpustia appeared first on Armádny magazín .
