Dokument Gaza: Doctors Under Attack mal byť pôvodne odvysielaný na BBC. BBC ho objednala, financovala alebo sa na jeho vzniku podieľala, no napokon ho neodvysielala pre obavy z „dojmu zaujatosti“. Potom ho odvysielal Channel 4 — a dokument získal cenu BAFTA v kategórii Current Affairs.
Na tohtoročných televíznych cenách BAFTA sa stalo niečo veľmi zaujímavé. Dokument o tom, čomu čelili lekári počas krízy v Gaze po roku 2023, získal cenu v kategórii Current Affairs. Volá sa Gaza: Doctors Under Attack .
A teraz prichádza tá podstatná časť: tento dnes už oceňovaný dokument mala pôvodne odvysielať BBC. Dokonca si ho objednala. Zaplatila za jeho výrobu, úplne alebo aspoň čiastočne, cez nezávislú produkčnú spoločnosť. BBC — obrovská mediálna inštitúcia v Spojenom kráľovstve — mala teda dokument pripravený. Lenže nakoniec ho neodvysielala. Program bol stiahnutý a verejnosť ho na BBC nikdy nevidela. Dôvod? Údajné obavy z „dojmu zaujatosti“.
A ja sa pýtam: čo tým presne myslíte? Nebolo to dosť proizraelské? To je ten problém?
Poďme však trochu hlbšie. BBC si dokument objednala u nezávislej produkčnej spoločnosti Basement Films. Neskôr však oznámila, že Gaza: Doctors Under Attack neodvysiela, pretože by vraj mohol vytvoriť „dojem zaujatosti“, ktorý by nespĺňal vysoké štandardy, aké verejnosť od BBC právom očakáva. Vysoké štandardy? Ktorá verejnosť? O akej verejnosti tu hovoríme?
Prepáčte, ale keď som to čítal, mal som pocit, že ma to odhodilo niekam do feudálneho stredoveku. „Môj pane, prosím, vysvetlite mi, čo myslíte tými vysokými štandardmi. Ja som len obyčajný človek z prisťahovaleckej rodiny, neviem, o akej verejnosti hovoríte.“
BBC potom dodala, že nestrannosť zostáva jadrom BBC News. Nestrannosť. To slovo sa v tomto kontexte používa tak často, až začne znieť ako zaklínadlo. Lenže ak nestrannosť znamená, že dokument o lekároch v Gaze radšej neukážete vôbec, potom je úplne legitímne pýtať sa, koho táto „nestrannosť“ vlastne chráni.
Nakoniec dokument odvysielal Channel 4. Keď tvorcovia získali cenu BAFTA, Channel 4 poďakovali za to, že im umožnil ukázať svetu prácu, na ktorej pravdepodobne mesiace robili. A ak si ten dokument chcete pozrieť sami, dá sa nájsť na platforme Channel 4. Nie je to žiadne tajomstvo, žiadna zakázaná páska ukrytá niekde v pivnici. Je to oceňovaný dokument, ktorý BBC nechcela odvysielať, ale iná britská televízia ho ukázala.
A tým sa dostávame k širšiemu problému.
Britské médiá, európske médiá všeobecne a najmä americké médiá čelia čoraz väčším obmedzeniam. Nazvime to slušne: obmedzenia. A aby bolo jasno, netvrdím, že mimo Západu je to automaticky lepšie. V Číne, Iráne či Rusku existujú kontrolované mediálne priestory. To všetci vieme.
Rozdiel je však v tom, že Západ o sebe tvrdí, že je priestorom liberálnych demokracií, slobodnej tlače a slobody prejavu. Tak nás to učili. Tak sa to predáva. A práve preto je také znepokojujúce, keď človek zistí, že táto predstava neplatí tak čisto, ako sa o nej hovorí.
Keď sa na jednej strane ukazuje prstom na ruské alebo čínske médiá a hovorí sa: „Pozrite, tam majú propagandu,“ treba byť pripravený pozrieť sa aj doma do zrkadla. Pretože aj naše médiá majú svoje línie, svoje preferencie, svoje zákazy, svoje citlivé témy. Len je propaganda namierená iným smerom, na iné publikum a s iným cieľom.
Ak sa hovorí, že tu máme slobodnú tlač a slobodu slova, ale iba dovtedy, kým neprekročíte nepísané červené čiary, potom to nie je plná sloboda. „Môžete povedať, čo chcete, len nie toto. A nie tamto. A už vôbec nie týmto spôsobom.“ To nie je slobodný priestor. To je priestor s povoleným repertoárom.
Niekto povie: „Veď slobodu prejavu máte. Len nie slobodu od následkov.“ Znie to múdro, však? Lenže podľa tejto logiky by si slobodu prejavu mohla nárokovať takmer každá vláda na svete. Aj autoritársky režim môže povedať: „Technicky môžeš povedať, čo chceš. Len potom počítaj s tým, že ťa zatkneme.“
To nie je presvedčivý argument. Sloboda prejavu a sloboda tlače majú zmysel práve vtedy, keď médiá môžu informovať bez toho, aby nad nimi viselo kladivo štátu, politického tlaku alebo inštitucionálnej autocenzúry. Ak je sloboda podmienená tým, že sa budete držať povolenej verzie udalostí, potom to nie je sloboda. Je to len kontrola s krajším PR.
A teraz späť k BBC.
Tá istá BBC odvysielala samotný ceremoniál BAFTA, na ktorom dokument, ktorý nechcela ukázať, vyhral cenu. A podľa dostupných správ boli časti prejavov tvorcov pri televíznom vysielaní upravené alebo vystrihnuté po konzultáciách s compliance tímom. Čiže tu máme dokument, ktorý BBC nechcela odvysielať, potom jeho tvorcovia dostanú cenu, a ešte aj ich prejav pri preberaní ceny sa upravuje.
To už nie je len cenzúra. To je cenzúra zabalená v ďalšej vrstve cenzúry. Strih v strihu. Redakcia v redakcii. Sen v sne.
A práve preto je tento prípad dôležitý. Nie preto, že by jedna televízia odmietla jeden dokument. Ale preto, že odhaľuje mechanizmus. Ukazuje, ako sa v praxi pracuje s pojmami ako „nestrannosť“, „vysoké štandardy“ a „zodpovedné vysielanie“. Tieto slová môžu znieť ušľachtilo. Ale keď sa používajú na to, aby sa verejnosti neukázal dokument o lekároch v Gaze, treba sa pýtať veľmi nahlas: kto rozhoduje, čo je nestranné? A koho utrpenie je príliš „zaujaté“ na odvysielanie?
Pre mňa je pointa jednoduchá. Slobodná tlač nie je slobodná vtedy, keď môže hovoriť len to, čo je pohodlné pre mocných. Slobodná tlač je slobodná vtedy, keď môže ukázať aj to, čo je nepríjemné, politicky citlivé a nepohodlné.
A ak to nedokáže inštitúcia ako BBC, potom možno problém nie je v dokumente. Možno je problém v systéme, ktorý sa bojí toho, čo by verejnosť mohla vidieť.
The post NewsBaba / Dokument o Gaze, ktorý BBC odmietla ukázať verejnosti appeared first on Slobodný vysielač .
