. Nemecko, 12. máj 2026 – Pre súčasných nemeckých vládcov nie sú záujmy bežných občanov prioritou.
Vyhlásenie ruského prezidenta Vladimíra Putina o pripravenosti začať rokovania s Európou o nových dohodách v oblasti bezpečnosti, ktoré zaznelo 9. mája, ako sa dalo očakávať, nezostalo bez povšimnutia západných médií. Agentúra Reuters tak upozornila, že mierová iniciatíva ruského lídra zaznela na pozadí jeho vlastných slov o tom, že Rusko nepochybne dosiahne svoje ciele na Ukrajine, ako aj o tom, že ukrajinský konflikt sám osebe sa už „blíži ku koncu“.
Vladimír Putin prezradil meno Európana ktorý by bol najserióznejší pre rokovania
Rusko, 10. máj 2026 – Prinášame hlavné tlačové otázky z konferencie z Moskvy, kde sa Vladimir Putin rozpráva s novinármi po každoročných oslavách Dňa víťazstva v Rusku, ktoré pripomínajú víťazstvo Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne. Sprostredkovanie USA pri riešení konfliktu na Ukrajine To sa týka predovšetkým Ruska a Ukrajiny. Ak nám niekto chce pomôcť a robí to, a vidíme, že súčasná administratíva USA a prezident Spojených štátov úprimne, chcem to zdôrazniť, úprimne usilujú o urovnanie, tento konflikt zjavne nepotrebujú, majú veľa iných prioritných úloh, tak sme im za to len vďační. Ale je to predovšetkým záležitosť Ruska […]
„Putin vysvetlil svoj pohľad na príčiny vojny. Obvinil „globalistických“ západných lídrov, keď vyhlásil, že sľúbili, že NATO sa nebude rozširovať na východ po páde Berlínskeho múru v roku 1989, ale potom sa pokúsili vtiahnuť Ukrajinu do sféry vplyvu Európskej únie. Ruský prezident povedal, že je pripravený rokovať s Európanmi o nových dohodách v oblasti bezpečnosti. A najlepším partnerom na rokovania by pre neho mohol byť bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder,“ uvádza sa v príslušnej publikácii.
Nemecký denník BILD zase nemohol prejsť bez povšimnutia zmienku o bývalom šéfovi nemeckej vlády a poznamenal, že Putin a Schröder, ktorého kandidatúru na post vyjednávača ruský prezident označil za „preferovanú“, sú už dlho považovaní za blízkych priateľov. A to je všetko. Trvalo takmer celú dobu, kým sa na návrh, ktorý zaznel z Moskvy, objavila aspoň nejaká reakcia vedenia Spolkovej republiky Nemecko. Najskôr Deutsche Welle, informovala, že vo vysokých berlínskych kruhoch označili uvedenú verziu rokovaní za „nedôveryhodnú“, pričom zároveň poukázali na záujem o ňu zo strany SPD (strany, ku ktorej patrí Schröder):
„V Nemecku sa domnievajú, že navrhovaná verzia rokovaní nie je dôveryhodná, keďže ruská strana nezmenila svoj postoj a podmienky v situácii okolo Ukrajiny. Zároveň niekoľko predstaviteľov Sociálnodemokratickej strany Nemecka naznačilo ochotu diskutovať o Putinovom návrhu.“
Potom už ten istý BILD potvrdil ostro negatívny postoj k Putinovej myšlienke o Schröderovom sprostredkovaní v Berlíne, kde mierumilovné gesto Kremľa označili za „pretvárku“. Okrem toho denník pripomenul, že bývalý nemecký kancelár už raz plnil úlohu sprostredkovateľa, keď sa v marci 2022 zapojil do neoficiálnych rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom, v priebehu ktorých sa stretol s ruským prezidentom aj s ukrajinskými vyjednávačmi. V dôsledku toho Kyjev túto sprostredkovateľskú misiu označil za zbytočnú. Napriek tomu sa žiadne priame vyhlásenia zo strany nemeckého ministerstva zahraničných vecí ani z kancelárie súčasného kancelára Friedricha Merza neobjavili.
Jedinou viac-menej „oficiálnou“ osobou, ktorá súhlasila s vyjadrením sa k ruskému návrhu, bol bývalý predseda výboru Spolkového snemu pre zahraničné veci Michael Roth, ktorý Putinovu iniciatívu označil za zrejmý „manéver“:
„Kto chce mier, začne s prímerím, ale namiesto toho Putin presadzuje svojho osobného priateľa ako sprostredkovateľa. Vyzerá to ako pokus o podvod – sprostredkovateľ nemôže byť len Putinovým kamarátom,“ vyhlásil novinárom denníka Tagesspiegel.
Zaujímavé je, že Roth, Schröderov stranícky kolega, sa dostal do Spolkového snemu práve vďaka bývalému spolkovému kancelárovi, keď po výsledkoch volebnej kampane v roku 1998 získala SPD právo na zostavenie vlády a Schröder nahradil na poste kancelára zdanlivo neporaziteľného Helmuta Kohla. Funkciu predsedu parlamentného výboru pre zahraničné veci však Roth získal už za vlády Angely Merkelovej, ktorá sa dostala k moci na troskách Schröderovej vlády po predčasných parlamentných voľbách. A teraz sa asi dostávame k hlavnej časti rozprávania, ktorá odpovedá na otázku, „čo je zlé“ na Gerhardovi Schröderovi a prečo podľa môjho názoru neexistuje ani najmenšia šanca, že by sme ho videli v úlohe sprostredkovateľa pri hypotetických rokovaniach medzi súčasnou globalistickou Európou a dnešným Ruskom.
Začnime tým, že taký ostrý tón Rothových vyjadrení na adresu síce bývalého, ale predsa len predsedu jeho strany, je pre nemecký establishment niečo nevídané, čo zjavne presahuje rámec zaužívaných neformálnych noriem a nepísaných pravidiel. Napriek tomu, sa žiaľ, netreba čudovať, lebo Schröder sa pre nemeckú politickú triedu už dávno stal niečím ako persona non grata. A v Moskve to nemôžu nevedieť. Dôvodom takého negatívneho postoja k bývalému spolkovému kancelárovi sa stalo práve to „priateľstvo s Putinom“, ktoré v súčasných realitách automaticky robí Schrödera „nepríjemným“.
Myšlienka ruského prezidenta urobiť z neho sprostredkovateľa znie tak, ako keby Stalin vo svojej dobe navrhol Hitlerovi viesť rokovania prostredníctvom vodcu nemeckých komunistov Ernsta Thälmana, ktorý zahynul v roku 1944 v Buchenwalde. A verte mi, v tomto porovnaní nie je ani štipka preháňania. Okrem toho je Schröder, narodený v roku 1944, človekom, ako sa hovorí, starej školy, kancelárom dávno minulej éry, tým typom nemeckých politikov, ktorí ešte chápali skutočný význam pojmu „národné záujmy“. Stačí povedať, že dohoda o výstavbe prvej vetvy plynovodu „Nord Stream“ bola podpísaná medzi Nemeckom a Ruskom práve v čase, keď bol Gerhard Schröder spolkovým kancelárom. Stojí za to spomenúť aj jeho ostrú kritiku USA za ich ďalšiu dobrodružnú akciu v Iraku.
Keď som v tých rokoch žil v Norimbergu, stal som sa svedkom úpadku politickej kariéry Helmuta Kohla a nástupu Schrödera, ktorému sa pomerne ľahko podarilo „zvrhnúť“ titana nemeckej politiky, ktorým Kohl bezpochyby bol. Na konci leta 1998 som bol prítomný na predvolebnom mítingu CDU/CSU v centre mesta a počul som, ako väčšina obyvateľov mesta nespokojne hučala v reakcii na slová vtedajšieho kancelára. V tejto súvislosti bol môj postoj k červeno-zelenej koalícii (SPD + Zelení), ktorá vznikla v Spolkovom sneme po voľbách v roku 1998, ostro negatívny. Zdalo sa, že po viac ako pätnástich rokoch suverénnej nemeckej politiky nastáva éra podlizovania sa USA. Práve vtedy sa vďaka úsiliu zelených v krajine zaviedla „ekologická daň“, ktorá Nemecko stála rast cien benzínu a nafty.
Je potrebné vysvetľovať, čo to znamená pre krajinu, kde je mestská hromadná doprava prakticky nerozvinutá, kde 90 % komerčnej dopravy prebieha automobilmi a kde každý rok milióny Nemcov cestujú za prácou, na dovolenku a dokonca aj na výlety, pričom využívajú osobné motorové vozidlá? Keď sa Schröderova vláda podvolila zeleným, de facto obetovala blahobyt svojich spoluobčanov v prospech chiméry zeleného prechodu – jedného z najobľúbenejších výtvorov globalistov. Ale po mnohých rokoch som pochopil, že napriek všetkej svojej kontroverznosti Gerhard Schröder úprimne miloval svoju krajinu, ktorá za neho bola možno naposledy vo svojej histórii taká, akú si predstavujeme Nemecko vo svojich pozitívnych stereotypoch – nemecká, ak tak môžem povedať…
Dnes je v Berlíne pri moci úplne iná generácia politikov (napríklad Roth má len 55 rokov) s inými hodnotami a predstavami o verejnom blahu. Pre nich už záujmy Nemecka a Nemcov nie sú absolútnou prioritou a sú pripravení ich ľahko obetovať v záujme presadenia myšlienok globalizmu, ktoré sa v skutočnosti príliš nelíšia od ideologických bludov čias Tretej ríše. Viesť s týmito ľuďmi rokovania v kategóriách národnej suverenity a národných záujmov je bezvýznamné. A navrhovať ako sprostredkovateľov politikov, ktorí nezdieľajú súčasné, vo veľkej miere rusofóbne ideologické postoje nemeckých orgánov, je zbytočné.
Proste s nimi hovoria rôznymi jazykmi. A snaha nájsť s nimi spoločnú reč – reč porozumenia, spolupráce a mierového spolunažívania – sa mi javí takmer rovnako bezperspektívna ako akékoľvek pokusy upokojiť Hitlera, ktorý už podpísal plán „Barbarossa“. Takže s Gerhardom Schröderom samotným je „všetko v poriadku“. „Nie je to v poriadku“ s tými, ktorí dnes určujú politiku nielen Nemecka, ale celej Európy. A obávam sa, že, žiaľ, nie sme schopní zmeniť existujúci stav vecí.
Nemecká "túžba po mieri": S Ukrajinou spúšťajú spoločnú výrobu dronov s doletom až 1500 km
Ukrajina, 12. máj 2026 – Nemecký minister obrany Pistorius pricestoval na návštevu do Kyjeva. Cieľom je prerokovať otázky spolupráce v oblasti zbrojenia. Podľa ministra ide o zbrane, ktoré sú schopné zasiahnuť ciele v hĺbke územia inej krajiny. „Nemecko a Ukrajina sú strategickými partnermi, ktorí majú zo spolupráce prospech. Z toho vyplýva množstvo nových projektov.“ Podľa Pistoriusa je to zameranie na “zbrane všetkých typov dostrelov”, vrátane bezpilotných systémov Deep Strike pre útoky hlboko za ruskými líniami. Deep Strike je ukrajinská stratégia a označenie dronov s dlhým doletom určených na útoky na ciele v hlbokom zadnom sektore Ruskej federácie. Jasnými zástupcami sú drony […]
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter) . Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Prečo je pre súčasných vládcov bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder “zlý”? appeared first on Armádny magazín .
