Nedávno som sa v článku venoval vplyvu AI na súčasnú spoločnosť, poďme túto tému trochu rozvinúť:
Ešte pred pár rokmi bola umelá inteligencia len témou sci-fi filmov. Dnes píše texty, vytvára videá, riadi burzové obchody, analyzuje ľudí a postupne preniká do každej oblasti spoločnosti. To, čo sme kedysi považovali za vzdialenú budúcnosť, sa stáva realitou priamo pred našimi očami.Mnohí odborníci dnes hovoria, že ľudstvo stojí na prahu najväčšej technologickej revolúcie od priemyselnej éry. Niektorí ju prirovnávajú dokonca k objavu elektriny alebo internetu. Rozdiel je však v tom, že tentokrát sa nemení len spôsob práce. Mení sa celý systém fungovania spoločnosti, ekonomiky a financií.A práve tu sa vybár otázka, ktorú si kladie čoraz viac ľudí: Pripravuje sa nový globálny finančný systém?
Veľké technologické firmy investujú do AI stovky miliárd dolárov. Umelá inteligencia dnes dokáže písať články, vytvárať grafiku, programovať, analyzovať právne dokumenty, komunikovať so zákazníkmi, riadiť logistiku,vytvárať videá a hudbu. Niektoré banky už dnes používajú AI namiesto zamestnancov pri schvaľovaní úverov či analýze rizík. Firmy redukujú zákaznícke centrá, médiá prepúšťajú redaktorov a technologické spoločnosti automatizujú celé oddelenia. Najviac ohrozené nie sú manuálne profesie, ako si ľudia kedysi mysleli. Ohrozená je stredná trieda – administratíva, účtovníctvo, marketing, právnici, analytici, zákaznícka podpora, prekladatelia,novinári. To je zásadná zmena. Po prvýkrát v histórii totiž technológia neberie prácu iba robotníkom, ale aj ľuďom s vysokoškolským vzdelaním.
Čo sa stane, keď milióny ľudí nebudú ekonomicky potrebné? Toto je otázka, o ktorej sa zatiaľ hovorí veľmi opatrne. Moderná ekonomika funguje na jednoduchom princípe: ľudia pracujú, dostávajú mzdu, míňajú peniaze a tým poháňajú systém. Ale čo sa stane, ak veľká časť práce prejde na AI? Niektorí ekonómovia hovoria o zavedení univerzálneho základného príjmu – teda systému, v ktorom štát alebo nadnárodné štruktúry budú ľuďom vyplácať peniaze bez ohľadu na to, či pracujú. Na prvý pohľad to znie ako sociálna pomoc. Kritici však upozorňujú, že takýto systém môže vytvoriť úplnú závislosť obyvateľstva od štátu a digitálnych platforiem. Ak človek nebude ekonomicky potrebný, bude ešte skutočne slobodný?
Súčasne s rozvojom AI prichádza ďalšia obrovská zmena – digitálne meny centrálnych bánk. Mnohé krajiny pracujú na projektoch digitálnych mien, ktoré by v budúcnosti mohli nahradiť klasickú hotovosť. V Európe sa čoraz viac diskutuje o digitálnom eure. Oficiálne argumenty hovoria o pohodlí, rýchlosti a bezpečnosti. Kritici však upozorňujú na niečo iné: digitálne peniaze znamenajú aj digitálnu kontrolu. Programovateľná mena totiž teoreticky umožňuje: sledovať každú platbu, obmedziť nákup určitých produktov, zmraziť účet, nastaviť dátum expirácie peňazí alebo podmieniť používanie financií určitým správaním. To už nie je klasický finančný systém, ktorý poznáme dnes. To je úplne nový model spoločnosti.
Mnohé vlády zároveň hovoria o digitálnych identitách. Človek by v budúcnosti mohol mať: -digitálny občiansky preukaz, -digitálne zdravotné údaje, -digitálne bankovníctvo, -digitálne podpisy, -digitálne platby, – digitálnu komunikáciu so štátom. Samostatne tieto technológie môžu pôsobiť prakticky. Ale ich spojenie vytvára systém, ktorý môže mať bezprecedentnú moc nad jednotlivcom. Ak sa AI stane nástrojom na vyhodnocovanie správania ľudí, vzniká otázka: kto bude kontrolovať samotnú AI? História ukazuje, že každá technológia môže byť použitá na pomoc ľuďom – ale aj na kontrolu spoločnosti.
Zatiaľ čo svet smeruje do digitálnej éry, centrálne banky po celom svete rekordne nakupujú zlato. Zlato bolo tisíce rokov symbolom hodnoty a stability. Na rozdiel od digitálnych peňazí ho nemožno „vytlačiť“ jedným kliknutím. Nemá protistranu, nepotrebuje internet ani elektrinu. Preto mnohé krajiny diverzifikujú rezervy a znižujú závislosť od amerického dolára.
Príspevok AI revolúcia a nový finančný systém: Svet sa mení rýchlejšie, než si uvedomujeme je zobrazený ako prvý na tvotv.sk .
