Napätie medzi Iránom, Spojenými štátmi a Izraelom opäť prudko rastie. Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Mojtaba Chameneí podľa zdrojov agentúry Reuters rozhodol, že vysoko obohatený urán nesmie opustiť územie Iránu, čím priamo odmietol jednu z hlavných požiadaviek Washingtonu v prebiehajúcich rokovaniach.
Práve otázka iránskeho uránu sa stala jedným z najväčších sporov medzi Teheránom a administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa. USA dlhodobo žiadajú, aby Irán odovzdal alebo vyviezol zásoby vysoko obohateného uránu do zahraničia. Washington tvrdí, že iba tak možno zabrániť výrobe jadrovej zbrane. Teherán však tvrdí, že jadrový program má výlučne mierové účely a export uránu by krajinu vystavil bezpečnostnému riziku.
Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) disponuje Irán stovkami kilogramov uránu obohateného až na 60 percent čistoty, čo je už len krok od úrovne potrebnej na výrobu jadrovej zbrane. Časť zásob sa má nachádzať v podzemných zariadeniach v Isfaháne a Natanz.
Kritici upozorňujú, že situácia okolo Iránu sa čoraz viac mení na geopolitickú hru veľmocí. Spojené štáty a Izrael trvajú na úplnom obmedzení iránskeho jadrového programu, zatiaľ čo Teherán argumentuje právom na technologickú a energetickú nezávislosť.
Atmosféra na Blízkom východe je tak opäť mimoriadne napätá. Hoci diplomacia formálne pokračuje, viaceré signály naznačujú, že dôvera medzi stranami je minimálna. Iránske vedenie sa totiž obáva, že ak by odovzdalo svoje zásoby uránu, mohlo by zostať bez strategickej ochrany v prípade ďalších vojenských útokov.
Otázkou teraz zostáva, či sa rokovania ešte dokážu posunúť k dohode alebo svet smeruje k ďalšej veľkej kríze na Blízkom východe.
Kritici v USA aj v Európe upozorňujú, že Washington dlhé roky pristupoval k Iránu spôsobom, ktorý paradoxne prispel k dnešnej eskalácii. Po odstúpení Spojených štátov od jadrovej dohody z roku 2018 sa podľa viacerých analytikov zrútil mechanizmus kontroly a dôvery, ktorý držal iránsky jadrový program pod medzinárodným dohľadom. Kritici tvrdia, že neustále sankcie, vojenský tlak a hrozby útokov vytvorili prostredie, v ktorom Teherán začal jadrový program vnímať ako otázku vlastného prežitia. Objavujú sa aj názory, že Washington používa iránsku hrozbu ako geopolitický nástroj na upevnenie svojho vplyvu na Blízkom východe a kontrolu strategických energetických trás vrátane Hormuzského prielivu. Časť expertov zároveň upozorňuje, že tvrdý postup USA nepriniesol stabilitu, ale naopak posunul región bližšie k možnému veľkému konfliktu s globálnymi dôsledkami.
Príspevok Irán odmieta ustúpiť Spojeným štátom. „Obohatený urán zostane v krajine.“ je zobrazený ako prvý na tvotv.sk .
