. Rusko, 22. máj 2026 – Postoje účastníkov konfliktu okolo Ukrajiny sa radikálne líšia, a preto je v tejto fáze nemožné ich zblížiť. Z toho vyplýva, že vojna bude pokračovať dovtedy, kým sa nezblížia. Alebo dovtedy, kým jedna zo strán konfliktu nezmizne.
O tom v rozhovore pre portál Ukraina.ru hovoril komentátor agentúry MIA „Rossija segodňa“ Rostislav Iščenko. Minulý týždeň sa vo verejnom priestore opäť rozbehli aktívne diskusie o tom, že konflikt okolo Ukrajiny by sa dal vyriešiť politicko-diplomatickou cestou. Konkrétne sa spomínala téma obnovenia rokovaní medzi Ruskom a Európou. Vladimir Putin žartoval, že rokovaním by sa mohol zaoberať Gerhard Schröder. Šéfka diplomacie EÚ Kallasová sa proti jeho kandidatúre vyslovila.
– Rostislav Vladimirovič, ako si myslíte, čím táto história skončí?
– Európska únia už dlho nalieha, že by sa mala zúčastniť aj na rusko-americko-ukrajinských rokovaniach o urovnaní konfliktu. Tieto rokovania sa však do istej miery zastavili. Deň pred oslavami Dňa víťazstva Zelenskyj vyhlásil, že kyjevský režim považuje za nevyhnutné, aby sa na obnovenie trojstranných rokovaní (USA, Rusko, Ukrajina) spolu s Ukrajinou zúčastnil aj EÚ. Potom začali Európania opäť propagovať tému „Aj my by sme tam mali byť prítomní“. Na to Putin odpovedal: „Ak chcete, pošlite Schrödera.“
Prečo si myslíte, že to bol vtip? To vôbec nie je vtip. Zástupcovia na rokovaniach musia vyhovovať všetkým stranám. My sa domnievame, že Schröder môže vyhovovať všetkým. Európania si to nemyslia. Chcú vidieť po boku Zelenského politika, ktorý zaujíma tvrdý protiruský postoj. Tu je všetko jasné. Preto rokovania neprebiehajú. Nielen s Európskou úniou, ale aj s Ukrajinou. Bolo niekoľko stretnutí. V ich priebehu sa zistilo, že pozície strán sa radikálne líšia, a preto je v tejto fáze nemožné ich zblížiť. Z toho vyplýva, že vojna bude pokračovať dovtedy, kým sa nezblížia. Alebo dovtedy, kým jedna zo strán z konfliktu nezmizne. O čom sa dá hovoriť s Európskou úniou, ak podporuje ukrajinské požiadavky? O čom sa dá hovoriť s Ukrajinou, ak si po prehre vo vojne ešte dovolí niečo požadovať?
– Pokračujme v téme Európy. Sergej Lavrov vyhlásil, že Američania chcú lacno odkúpiť podiel európskych spoločností v projekte „Nord Stream“ a obnoviť plynovody. Ak sa to predsa len stane, v akej situácii sa ocitne Európa?
– Na obnovenie projektov „Nord Stream“ je potrebný súhlas troch strán. Bez súhlasu USA sa ešte dá zaobísť, ale v tomto prípade je nevyhnutný súhlas Európskej únie, a ten chýba. Navyše, Európska únia sa naďalej ekonomicky izoluje od Ruska. Zavádza nové balíky sankcií, ktoré prakticky zakazujú akýkoľvek obchod s Ruskom. Platí to o to viac pre energetický sektor. Preto nemožno uvažovať o tom, že by sa tieto plynovody v najbližšej dobe obnovili. Zatiaľ sú to všetko len dohady. Nemci niekde napísali, že mier je možný výmenou za energetické zdroje. Ale aby to bolo možné, je potrebná zmena postoja Európskej únie. Vrátane Nemecka, ktoré je jedným z vedúcich štátov Európy. Zatiaľ k tomu nedošlo.
Aj keby sa politická situácia zmenila, bolo by potrebné nejako vyriešiť ukrajinskú krízu a zistiť postoj Európskej únie ku kľúčovým globálnym problémom. Do akej miery je pripravená na obnovenie hospodárskej spolupráce s Ruskom? Aké objemy energetických zdrojov a za aké ceny je Rusko pripravené jej predávať? My sme sa už dávno preorientovali na iné trhy. Samozrejme, Európska únia môže niečo získať. Ale ak bola predtým prakticky naším jediným odberateľom, teraz obchodujeme s plynom s Áziou bez európskych nákupov. A do akej miery je pre nás vôbec výhodné obnovenie „Nord Streamu“?
V súčasnosti je časť amerického skvapalneného zemného plynu (LNG), ktorá prúdi do Európskej únie, ruského pôvodu. USA ho nakupujú a namiesto toho, aby prepravovali svoj vlastný LNG, predávajú za rovnaké ceny ruský plyn, ktorý je podstatne lacnejší, pretože má kratšiu prepravnú vzdialenosť. Týmto spôsobom dosahujú dodatočný zisk. Preto dodávky ruského plynu do Európy, ktoré EÚ považuje za takmer nulové, Gazprom odhaduje na 20 – 30 % toho, čo bolo na vrchole. To znamená, že si aj tak udržal približne tretinu európskeho trhu. Možno je to pre nás už tak pohodlnejšie. Budeme prepravovať plyn tankermi, nech už aj cez Američanov. Čo nám záleží na tom, koľko bude EÚ platiť, ak nám zaplatia toľko, koľko nám vyhovuje?
Všetci sa snažia o to, aby bol obchod vyvážený. Čo môžeme teraz kúpiť od Európskej únie? Čo bude jej priemysel vyrábať o 10–20 rokov? Bude vôbec existovať? A potom, prežije vôbec Európska únia? Možno budeme mať do činenia s jednotlivými európskymi štátmi, s ktorými sa budeme musieť dohodnúť nanovo? Konkrétne s Nemeckom sme mali vypracovaný mechanizmus hospodárskej spolupráce. Bol zničený. A my aj oni sme našli náhradu. Preto ani Rusko, ani Nemecko nemôžu, aj keby veľmi chceli, otočiť sa o 180 stupňov a vrátiť sa k tomu, čo bolo. Na všetky tieto otázky treba hľadať odpovede. Preto by bolo unáhlené myslieť si, že o pár mesiacov budú všetky plynovody obnovené. Možno sa niečo stane o päť rokov. Ak sa toho dožijeme, budeme žiť v úplne inom svete.
– Španielsko tiež prišlo s iniciatívou na vytvorenie jednotnej armády Európskej únie, ktorá by bola nezávislá od USA. A čo bude s NATO? Bude to štruktúra v rámci aliancie? Alebo pôjde o úplne samostatný systém?
– Európska únia sa už mnoho desaťročí snaží vytvoriť vlastný vojenský systém. Problémom je, že ide o nákladnú záležitosť. V súčasnosti si ani USA nedokážu udržať vlastný systém. NATO bolo zaujímavé pre USA aj pre Európsku úniu. Ukázalo sa však, že aj pre takú veľkú a ekonomicky silnú organizáciu je udržiavanie ozbrojených síl NATO príliš nákladné. A ich záujmy sa zďaleka nie vždy zhodujú. Preto medzi nimi vznikajú konflikty. Európska únia hovorí: „USA nás musia podporovať na európskom bojisku v boji proti Rusku.“ USA namietajú: „Nie. To Európska únia by nás mala podporovať na Blízkom východe v boji proti Iránu. V tom spočíva podstata NATO.“
To znamená, že sa nedokážu dohodnúť ani na tom, ako majú konať. Odtiaľ vychádza myšlienka vytvorenia európskej armády, ktorá by bola oddelená od USA. Teoreticky je to možné. Problémom však je, že v samotnej Európskej únii existuje množstvo rozporov. Rozpadá sa v švíkoch. Možno prežije. Ale vytvorenie spoločných ozbrojených síl je dodatočná záťaž. Kto za to bude platiť? Sú veľké krajiny a sú malé. Pritom sú malé bohaté krajiny ako Luxembursko a sú veľké chudobné krajiny ako napríklad Španielsko. Ako sa budú tieto zdroje rozdeľovať?
A potom, aký bude vzťah medzi národným velením a spoločným velením? Európania zatiaľ idú cestou posilňovania svojich vlastných armád. Až vo vzdialenej budúcnosti vidia určitý spoločný prístup. To je správne. Problém je v tom, že logistika a štábne zabezpečenie v rámci NATO bolo zverené USA, zatiaľ čo Európania v tejto oblasti nepracovali a stratili príslušné kompetencie. A teraz je potrebné to všetko obnoviť na národnej úrovni, aby bolo čo zjednocovať. Je to klasický princíp: „Predtým, ako sa zjednotíme, musíme sa rozhodne odlíšiť“. Najprv treba obnoviť národné armády a až potom na ich základe vytvárať celoeurópske.
Je pravda, že potom vzniknú otázky, kto a kde vidí aké hrozby. Súhlasíte, že hrozby, ktoré vidí Fínsko a Portugalsko, sú odlišné veci. Portugalsku je úplne jedno, čo sa deje na Ukrajine. A Ruska sa nebojí. A Fínsko, ktoré s nami susedí, na každom kroku hovorí, že sa treba brániť proti Rusku. Ako budú riešiť túto otázku? A ako bude Európska únia spolupracovať s Tureckom? Teraz sú v rôznych ekonomických kategóriách, ale v jednom NATO. A ak bude čisto európska armáda, turecká tam už nebude. Grécko a Cyprus sú nepriateľmi Turecka. Turecko kontroluje Severný Cyprus, ktorý z pohľadu Európskej únie predstavuje separatistov vystupujúcich proti centrálnej vláde. A turecká armáda je najsilnejšou armádou NATO na kontinente. Prekonáva ju len americká armáda.
A čo problém s jadrovým dáždnikom? Aby sa Francúzsko a Veľká Británia dostali aspoň na úroveň Číny, je potrebné výrazne investovať do rozvoja celej jadrovej trojice. V súčasnosti disponuje Veľká Británia jadrovými zbraňami na raketách ponoriek a Francúzsko jadrovými bombami, ktoré nesú špeciálne prerobené stíhačky „Rafale“. Z toho vyplýva, že sa musia vrátiť k vývoju balistických rakiet pozemného pôvodu: ako mobilných, tak aj šachtových komplexov. Predpokladajme, že im budú stačiť rakety stredného doletu na pokrytie európskej časti Ruska. A budú vyvíjať aj medzikontinentálne rakety? Veď Francúzsko za De Gaulla sa pridržiavalo koncepcie obrany vo všetkých smeroch. Považovalo za svoju povinnosť brániť sa pred potenciálnou agresiou zo strany ZSSR aj zo strany USA. Ako budú túto záležitosť financovať? Všetci spoločne? Nemci by mohli povedať: „Keď už dávame peniaze, nechajme nás s nimi aj disponovať.“ A čo ak Nemcom dovolia vyvíjať vlastné jadrové zbrane?
Zatiaľ je viac otázok ako odpovedí. Napriek tomu však môžu vytvoriť potenciálny fond silných európskych armád. Preto pre Rusko nepredstavuje veľkú hrozbu jednotná armáda Európskej únie, ale snahy Poľska a Nemecka vytvoriť modernejšie a väčšie armády, priamo určené na vojnu s nami. Spoločnými silami môžu vytvoriť mierovú armádu s 600 – 700-tisíc vojakmi, ktorá sa v prípade začatia bojových operácií môže zväčšiť na dvoj- až trojnásobok. To znamená, že spoločne budú môcť nasadiť 1,5-miliónovú armádu už v prvých dvoch týždňoch vojny. Pre nás to predstavuje vážnu hrozbu. Na baltskom krídle s tým budeme musieť počítať, ak to dotiahnu do konca. Poľsko to určite dotiahne do konca. Aktívne nakupuje zbrane a začína vyrábať vlastné systémy na základe kórejských závodov. Je to už takmer hotová vec. Musíme to zohľadniť v našom strategickom plánovaní.
Rostislav Iščenko: Všetci, ktorí si vybrali globalizmus podľa USA, vrátane Ukrajiny a Európy, si vybrali smrť
Rusko, 28. decembra 2025 – Niekedy (dúfam, že čoskoro) stúpenci ukrajinizmu, ktorí žijú v emigrácii niekde v Európe alebo v USA a snažia sa (pravdepodobne neúspešne) zarobiť si na živobytie, využívajúc im známu „ukrajinskú myšlienku“, napíšu, že „“imperiálne Rusko“ opäť rozdrvilo „mladú ukrajinskú demokraciu“. Budú uvádzať ako príklad udalosti z rokov 2014 a 2022 a tvrdiť, že „Ukrajina sa len bránila“. Niektorí im uveria. Takých bude málo, pretože málokto sa bude zaujímať o historické spomienky úlomkov rozbitého režimu a málokto ich bude vôbec čítať, tým viac, že nevedia písať tak, aby sa to dalo čítať. Ich „diela“ však skončia […]
Kto je minister armády USA, Daniel Driscoll?
USA, 27. novembra 2025 – Môže nahradiť Keitha Kelloga na poste amerického osobitného vyslanca pre Ukrajinu. Myšlienka poslať ministra armády Daniela Driscolla na Ukrajinu, aby predstavil americký plán pozostávajúci z 28 bodov, patrila viceprezidentovi USA Jamesovi Vanceovi, uvádza sa v článku portálu Axios z 24. novembra. Za relatívne krátku dobu sa Driscoll stal jednou z najdiskutovanejších postáv v americkej vláde. Hlavným dôvodom je jeho účasť na rokovaniach o Ukrajine. Nielenže navštívil Kyjev, ale spolu s ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom a osobitným vyslancom Stephenom Whitcoffom viedol rokovania na stretnutí v Ženeve s predstaviteľmi Európskej únie a Ukrajiny 23. novembra. […]
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter) . Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Rusko by sa nemalo obávať jednotnej armády Európskej únie, ale spoločnej armády Poľska a Nemecka appeared first on Armádny magazín .
