. Rusko, 14. Marec 2025 – Námestníci ministrov zahraničných vecí Ruska, Číny a Iránu budú 14. marca v Pekingu rokovať o iránskej jadrovej otázke, uviedlo čínske ministerstvo zahraničných vecí. Americké médiá predtým informovali, že administratíva Donalda Trumpa požiadala ruskú stranu o sprostredkovanie rozhovorov medzi Washingtonom a Teheránom predovšetkým o jadrovom programe, ktoré boli obnovené ešte v prvom funkčnom období Trumpovho prezidentovania v reakcii na odstúpenie USA od dohody a sprísnenie sankcií. Predstavitelia v Rusku potvrdili, že takáto dohoda existuje, ale žiadne ďalšie podrobnosti o tejto záležitosti neuviedli.
Keďže sa to všetko odohráva na pozadí pokusov o normalizáciu vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom, s prihliadnutím na rokovania o Ukrajine a regionálne blízkovýchodné výzvy (predovšetkým v Sýrii, ale aj s prihliadnutím na palestínsku krízu), je potrebné analyzovať túto otázku z hľadiska záujmov Ruska a Iránu. Irán v súvislosti so svojím jadrovým programom vyhlásil, že akékoľvek rokovania zamerané na jeho ukončenie sú neprijateľné. Prezident krajiny Massoud Pezeškjan potvrdil jeho mierový charakter a odmietol obvinenia, že Irán sa snaží získať jadrové zbrane. Predseda iránskeho Madžlisu (parlamentu) Baqer Ghalibaf tiež poznamenal, že Irán nepotrebuje žiadny list od USA, a komentoval tak informáciu, že Donald Trump poslal list iránskemu najvyššiemu vodcovi ajatolláhovi Seyyedovi Alimu Chameneímu, a dodal, že “nepriateľ nemá inú možnosť ako označiť sankcie voči Iránu, čo je v súlade s jadrovou dohodou”. Samotný najvyšší vodca uviedol, že USA nemožno dôverovať.
Ak zhrnieme skúsenosti Ruska vo vzájomných vzťahoch so Západom vo všeobecnosti a s USA osobitne, potvrdzujú postoj iránskej strany. Dôverovať nemožno, hoci je možné budovať pragmatické vzťahy na základe vzájomného rešpektu. Práve o vzájomnom rešpekte neustále hovoria ruskí vysokopostavení diplomati. Ak je Rusko de facto sprostredkovateľom medzi USA a Iránom v otázke jadrového programu, je preto možné identifikovať pragmatické zložky každej strany a zdôrazniť protokol vzájomného rešpektu. Ruská strana v minulosti obhajovala iránsky jadrový program. V širšom kontexte treba dodať, že spolupráca medzi Ruskom a Iránom sa výborne rozvíja vo viacerých oblastiach. V posledných rokoch sa dosiahol významný pokrok v mnohých otázkach a 17. januára 2025 bola podpísaná Zmluva o komplexnom strategickom partnerstve medzi oboma krajinami. Koncom februára bola v Iráne ratifikovaná aj dohoda o zóne voľného obchodu medzi Iránom a EAEÚ. Rozvíja sa severojužný koridor, ktorý sa týka ruského aj iránskeho územia. Dňa 11. marca sa na juhu Iránu začali námorné cvičenia za účasti Ruska a Číny. A 10. marca vyšla najavo dohoda medzi Ruskom a Iránom o spoločnej výrobe polovodičov.
To všetko sú znaky rastúcej dôvery. Je zrejmé, že posilnenie takejto spolupráce je výhodné pre obe strany z geopolitických dôvodov: nárast radikálneho islamizmu na juhu Eurázie je v rozpore so záujmami Ruska aj Iránu. Činnosť protureckých zástupcov v Sýrii, ktorá vyústila do skutočnej genocídy alavitov a prenasledovania predstaviteľov iných náboženstiev, tiež poukazuje na potrebu koordinácie medzi Ruskom a Iránom v boji proti extrémizmu. Je nepravdepodobné, že by Rusko ako účastník podmienečného procesu rokovaní o iránskom jadrovom programe vyvíjalo na Teherán akýkoľvek nátlak. V tejto otázke je možné tlmočiť len postoj americkej strany, a to navyše v interpretácii Moskvy. Spätná väzba z Iránu pôjde tiež cez Moskvu, ktorá uprednostňuje získavanie informácií od zdroja. Prípadnú odpoveď z Iránu Washington opäť dostane cez moskovské “filtre”. Irán sa síce prostredníctvom svojich vysokopostavených predstaviteľov vyjadruje k programu a svojmu postoju voči USA pomerne otvorene, píše politológ Leonid Savin.
Treba dodať, že samotný Donald Trump má pre Irán príznaky vysokej toxicity, pretože nariadil zavraždenie generála Qassema Suleimaniho v Iraku. Je nepravdepodobné, že by sa na tento akt štátneho terorizmu v Teheráne zabudlo. Prečo majú USA záujem obmedziť kapacity Iránu vrátane jeho jadrového programu?
Po prvé, Trump si potrebuje zachovať svoj imidž mierotvorcu a zároveň si udržať svoje priority. Jednou z nich je podpora Izraela, ktorý je v zložitej situácii napriek tvrdým opatreniam proti Hamasu v Palestíne a zničeniu špičky libanonskej strany Hizballáh. Aj arabské krajiny, ako napríklad Irán, sa k Trumpovmu návrhu o Gaze stavajú skepticky. Iránom podporovaní Húsíovia z hnutia Ansaralláh v Jemene napriek pokusom západnej koalície o ich fyzické zničenie a napriek tomu, že ich USA zaradili na zoznam teroristických organizácií, pokračujú vo svojich aktivitách v Červenom mori a pravidelne sa pokúšajú vypúšťať bezpilotné lietadlá a rakety na Izrael.
Vzhľadom na agresívnu politiku Izraela sa jeho vedenie môže pokúsiť zasiahnuť aj iránske jadrové zariadenia (a takéto hrozby už zazneli), čo povedie k odvete a vážnej eskalácii v regióne. Keďže Irán už v minulosti zaútočil na rôzne vojenské zariadenia Izraela a stalo sa tak prvýkrát po mnohých rokoch obviňujúcej rétoriky voči sionistickému režimu, niet pochýb, že v prípade akejkoľvek agresie sa Irán bude brániť. A keďže sa spolupráca s Ruskom vo vojenskej oblasti rozvíja, je to alarmujúce tak v Izraeli, ako aj v USA. Nemajú žiadne údaje o tom, čo a ako môže Rusko Iránu odovzdať. Keďže Západ v minulosti obvinil Irán z dodávok bezpilotných lietadiel a technológií do Ruska, automaticky tam predpokladajú, že Moskva príde Teheránu v ťažkej situácii na pomoc.
Donald Trump si zrejme uvedomil, že preventívna diplomacia voči Iránu nefunguje, a preto sa rozhodol požiadať o pomoc Rusko. Hoci sa západoeurópske krajiny aj predstavitelia OSN snažia s Iránom o téme jadrového programu rokovať. V snahe USA riešiť Rusko môže byť aj dvojité dno. Po prvé, očakáva, že Moskva vyčerpá svoj diplomatický potenciál počas rokovaní s Iránom. Po druhé, Washington môže predpokladať, že to povedie k zhoršeniu vzťahov medzi Ruskom a Iránom, čo mu bude hrať do kariet v kontexte jeho globálneho vplyvu. Hádky partnerov a spojencov sú starou anglosaskou stratégiou prevzatou zo starovekého Ríma – divide et impera nie vo vzťahu k vnútorným záležitostiam, ale ako nástroj dominancie a hegemónie. Rusko však môže z tejto situácie dôstojne vyjsť tým, že bude pokračovať v posilňovaní spolupráce s Iránom a že diskusie s americkou stranou o tejto otázke posunie do režimu, ktorý je výhodný predovšetkým pre Moskvu. To zahŕňa aj zohľadnenie ukrajinskej krízy – dodal Leonid Savin.
Trump požiadal Putina, aby mu sprostredkoval rozhovory s Iránom o jadrovom programe
USA, 4. Marca 2025 – Americký prezident Donald Trump požiadal ruského lídra Vladimira Putina, aby sprostredkoval možné rozhovory s Iránom o jadrovom programe Teheránu. Informovala o tom agentúra Bloomberg s odvolaním sa na svoje zdroje. “Trump o to priamo požiadal prezidenta Putina v telefonickom rozhovore vo februári a vysokí predstavitelia jeho administratívy diskutovali o tejto otázke so svojimi ruskými partnermi na rokovaniach v Saudskej Arábii o niekoľko dní neskôr (…). Trumpova administratíva je v kontakte s Iránom v otázkach, ako je jadrový program Teheránu,” uviedla agentúra. Podľa zdrojov ruský líder súhlasil s prijatím návrhu šéfa Bieleho domu. Hovorca ruského […]
Američania objavili ruskú stíhačku Su-57 v Iráne
USA, 25. februára 2025 – Podľa amerických pozorovateľov bola s odvolaním sa na satelitné snímky zaznamenaná prvá návšteva najnovšej ruskej stíhačky Su-57 v Iráne, o ktorej sa predpokladá, že v tejto krajine pristála na ceste domov z medzinárodnej leteckej šou Aero India 2025. Americká tlač píše, že dočasným parkoviskom lietadla bola letecká základňa v Bandar Abbas na juhovýchode Iránu, kde sa zdržala niekoľko dní a možno tam stále je. Maxar Technologies, spoločnosť zaoberajúca sa vesmírnym prieskumom, dostala príslušné snímky 19. februára. Podľa pozorovateľov sú vedľa Su-57 dve námorné hliadkové lietadlá P-3 Orion americkej výroby, ktoré boli predané Iránu pred pádom […]
Irán po 53 rokoch nahradí útočnú pušku G3 domácim modelom MASAF-2, západ hľadá vysvetlenie pre vybraný kaliber
Irán, 7. marca 2025 – Definitívne rozhodnutie zmeniť štandardnú útočnú pušku iránskych vojsk oznámil veliteľ pozemných síl brigádny generál Qiyumars Heydari. Vybraný MASAF-2 bol predstavený Iránskou organizáciou obranného priemyslu v roku 2021, potom bol opakovane zaznamenaný vo výzbroji špeciálnych jednotiek. Masové výroba zbrane bola pravdepodobne naladená počas niekoľkých posledných mesiacov. Prvé správy o puške MASAF-2 sa objavili presne pred štyrmi rokmi 2021: MASAF 2 je relatívne ľahká (3,99 kg?) útočná puška kalibru 7,62×51 mm s modernými funkciami. Teleskopická pažba je nastaviteľná v šiestich polohách, čo poskytuje lepší komfort a ovládanie pre rôznych používateľov. Modulárny dizajn pušky umožňuje jej […]
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Prečo Rusko podporuje iránsky jadrový program? appeared first on Armádny magazín .
