. Taiwan, 25. apríla 2025 – Ostrovný štát Taiwan, oficiálne známy ako Čínska republika, sa v posledných rokoch ocitol v centre strategického súperenia medzi Spojenými štátmi a Čínskou ľudovou republikou. Vzhľadom na rastúci tlak zo strany Pekingu, ktorý opakovane deklaruje vôľu zjednotiť Taiwan s pevninskou Čínou i silou, narastá záujem o skutočný stav obranyschopnosti tohto demokratického aktéra v západnom Pacifiku. Napriek tomu, že taiwanské ozbrojené sily dlhodobo čelia náročným podmienkam z hľadiska politickej izolácie a technologickej závislosti, otázka, akú vojenskú silu dokáže Taiwan v prípade konfliktu skutočne nasadiť, zostáva prekvapivo často predmetom špekulácií skôr než faktickej analýzy.
Štruktúra a početný stav ozbrojených síl
Ozbrojené sily Čínskej republiky (Republic of China Armed Forces) sú organizované do troch hlavných zložiek: pozemnej armády (ROC Army), letectva (ROC Air Force) a námorníctva (ROC Navy), pričom ich dopĺňa štvrtá samostatná entita – Velenie kybernetickej obrany a elektronického boja. V mierovom stave majú pravidelné sily približne 169 000 vojakov, z toho asi 88 000 v armáde, 36 000 v letectve a 34 000 v námorníctve. Okrem toho je k dispozícii zhruba 1,66 milióna záložníkov, z ktorých len časť podlieha aktívnemu výcviku a rotáciam. Štruktúra velenia je centralizovaná a podriadená Rade pre národnú bezpečnosť (NSC), pričom vrchným veliteľom zostáva prezident republiky.
Jednotlivé zložky ozbrojených síl sú rozdelené do špecifických operačných oblastí, ktorých kľúčovým cieľom je udržať kontrolu nad strategicky významnými oblasťami – predovšetkým severným regiónom s hlavným mestom Taipei, centrálnym pásmom s kľúčovou infraštruktúrou a juhovýchodnými oblasťami s prístupom k možným vyloďovacím trasám. Armáda disponuje troma aktívnymi armádnymi zbormi a niekoľkými brigádami rozmiestnenými na rôznych častiach ostrova. Námorníctvo má svoje hlavné základne v Zuoyingu a Tsoyingu, zatiaľ čo letectvo operuje z niekoľkých rozptýlených základných vrátane Chiayi, Hualien a Taoyuan. V prípade krízy sa počíta s použitím záložných a maskovaných letísk, rovnako ako s využitím cestných úsekov ako provizórnych dráh.
Bránna povinnosť zostáva aj napriek jej postupnému skracovaniu a reformám neoddeliteľnou súčasťou taiwanskej obrannej stratégie. Až do roku 2018 trvala povinná služba 12 mesiacov, ale bola skrátená na iba 4 mesiace, čo vyvolalo ostrú kritiku odborníkov vzhľadom na narastajúce ohrozenie. V decembri 2022 však prezident Tsai Ing-wen oznámila, že sa dĺžka služby opäť zvýši na jeden rok, s účinnosťou od roku 2024. V súvislosti s tým dochádza aj k zvýšeniu investícií do profesionalizácie inštruktorov, rozšíreniu záložných cvičení a zavedeniu nových simulačných výcvikových systémov. Aj napriek týmto krokom zostáva otázkou, či sa podarí rýchlo preklenúť roky zanedbávanej prípravy a personálnej poddimenzovanosti, najmä v špecializovaných oblastiach, ako sú kybernetické jednotky alebo protivzdušná obrana.
Technické vybavenie a schopnosti
Letectvo Taiwanu je jednou z najviac sledovaných zložiek tamojších ozbrojených síl. Disponuje približne 288 bojovými lietadlami, z ktorých najmodernejšia výzbroj predstavuje 141 strojov F-16A/B Fighting Falcon, ktoré prechádzajú rozsiahlou modernizáciou na štandard F-16V s vylepšenou avionikou, AESA radary a schopnosťou integrácie nových zbraní. K nim sa pridáva domáci typ AIDC F-CK-1 Ching-Kuo (okolo 103 kusov) a približne 55 starších Mirage 2000-5 zakúpených vo Francúzsku. Okrem bojových lietadiel má letectvo vo výzbroji aj modernizované lietadlá včasné výstrahy E-2K Hawkeye, ľahké cvičné stroje AT-3 a nové bezpilotné prostriedky Teng Yun pre strategické prieskumné misie. V rámci modernizácie protivzdušnej obrany boli po roku 2019 nasadené nové radary z radu AN/TPS-77, čo rozšírilo pokrytie nízkoročných cieľov a zlepšilo interoperabilitu s americkými systémami.
Taiwanské námorníctvo číta zhruba 26 hlavných bojových lodí, pričom jeho chrbticu tvoria štyria torpédoborce triedy Kidd a osem fregat triedy Cheng Kung (licencia typu Oliver Hazard Perry), doplnené šiestimi modernými stealth korvetami triedy Tuo Chiang. Ďalej má k dispozícii dve diesel-elektrické ponorky (z toho jedna zo 40. rokov slúžiaca len na výcvik) a plánuje zaradenie prvej z novej triedy domácich útočných ponoriek v rámci projektu “Hai Kun”. Námorníctvo má k dispozícii aj niekoľko výsadkových lodí, minoloviek a rýchlych člnov s protilodnou výzbrojou, pričom dôraz je kladený na ochranu námorných trás, obranu prístavov a narušovanie čínskych vyloďovacích síl. Zásadným limitom však zostáva nízky počet moderných ponoriek a relatívna zraniteľnosť námorníctva pri prípadnej blokáde ostrova.
Pozemné sily operujú s kombináciou zastaraných aj modernizovaných systémov. Výzbroj tvorí predovšetkým približne 480 tankov CM11/CM12 (kombinácia amerických M60 a M48 s elektronikou z M1A1), doplnené niekoľkými desiatkami M60A3. V roku 2019 bola objednaná prvá várka 108 moderných tankov M1A2T Abrams, ktorých dodávky prebiehajú od roku 2024. V oblasti delostrelectva disponujú ozbrojené sily ťahanými aj samohybnými húfnicami (M109A6 Paladin, M114), mínometmi a medziIMAS s presnými raketovými 300 km. Zásadnú úlohu v obrane ostrova hrá protivzdušná obrana: okrem starších systémov (Skyguard, Hawk) disponuje Taiwan modernizovanými systémami Sky Bow III domácej výroby a americkými batériami Patriot PAC-3 rozmiestnenými okolo kľúčovej infraštruktúry. Využitie týchto prostriedkov závisí od schopnosti prežitia v prvých dňoch prípadného útoku a od koordinácie s leteckými a námornými silami.
Realistické vyhodnotenie bojaschopnosti voči ČĽR
Taiwan čelí asymetrickej bezpečnostnej dileme: jeho ozbrojené sily sa musia pripraviť na možnosť invázie zo strany jednej z najväčších armád sveta, pričom operujú na obmedzenom území, s obmedzenými ľudskými i materiálnymi zdrojmi a s neistými garanciami medzinárodnej podpory. Ľudová oslobodenecká armáda Číny disponuje viac ako dvadsiatimi mechanizovanými brigádami v okruhu do 400 km od ostrova, stovkami balistických striel schopných zasiahnuť kľúčové body infraštruktúry počas prvých hodín konfliktu a bezprecedentnou prevahou vo vzduchu aj na mori. Podľa amerického ministerstva obrany má PLA kapacitu začať rozsiahlu blokádu a pripraviť amfibickú inváziu do dvoch týždňov, hoci samotné dobytie ostrova by vyžadovalo extrémne náročnú a riskantnú operáciu s vysokými stratami.
Napriek tomuto nepomeru nemožno bojaschopnosť Taiwanu hodnotiť len v kvantitatívnych kategóriách. Kľúčom k jeho obrane je schopnosť prežitia v počiatočnej fáze útoku, zničenie kritických čínskych inváznych prostriedkov a udržanie vojensko-politickej rovnováhy do doby, než by do konfliktu mohli vstúpiť Spojené štáty alebo iní partneri. V tomto smere sú asymetrické kapacity – od mobilných raketových systémov cez drony po maskované veliteľské stanovištia – úplne zásadné. Výrazné zlepšenie predstavuje aj narastajúca morálna pripravenosť spoločnosti: po ruskej invázii na Ukrajinu stúpla podpora predĺženia brannej povinnosti a civilnej obrany, vznikli nové výcvikové programy pre dobrovoľníkov a začal sa formovať systém pasívnej obrany infraštruktúry (napr. zodolňovanie elektrární a tunelových skladísk munície).
Celkovo možno konštatovať, že Taiwan nie je v súčasnosti pripravený na plnohodnotné odrazenie totálnej invázie bez vonkajšej pomoci, ale jeho schopnosť spôsobiť útočníkovi extrémne straty sa od roku 2016 výrazne zlepšila. Práve faktor “neprijateľnej ceny” predstavuje najvýznamnejší prvok strategického odstrašenia: úspešná obrana nie je nutne založená na víťazstve vo všetkých doménach, ale na schopnosti prežiť prvý úder, skomplikovať ďalšie fázy invázie a udržať dostatočne dlhý časový horizont pre príchod zahraničnej pomoci. Výzvou zostáva udržanie tejto schopnosti v čase, pretože PLA stále zvyšuje svoje kapacity a zlepšuje svoju logistiku, kybernetickú a informačnú vojnu. Taiwan tak stojí pred neustálym tlakom nielen modernizovať techniku, ale aj pretvárať svoju obrannú kultúru a strategickú komunikáciu v podmienkach vysokej neistoty a neustálej čínskej hybridnej aktivity.
Vážne varovanie Trumpovi: Čína znovu obkľúčila Taiwan
USA, 1. apríla 2025 – Čína začala rozsiahle vojenské cvičenie v okolí Taiwanu. Je to “vážne varovanie” a “silný odstrašujúci prostriedok” pre aktivistov za nezávislosť Taiwanu, uviedol Ši I, hovorca východnej zóny bojového velenia čínskej armády. Akciu Pekingu označil za legitímnu a nevyhnutnú na ochranu národnej suverenity a udržanie národnej jednoty. Na cvičení sa zúčastňujú pozemné a raketové vojská, námorníctvo a vzdušné sily. Príslušníci cvičia získanie komplexnej kontroly, blokovanie kľúčových trás a oblastí. USA nie sú pripravené na jadrovú konfrontáciu s Čínou, uvádza Fox News “varovanie” vplyvných konzervatívcov adresované Trumpovi. Uvádza sa, že ak Čína použije taktické jadrové […]
Taiwan, Japonsko, Filipíny, Vietnam, India - to budú Trumpovi hráči proti Číne
Čína, 7. Marec 2025 – Čínski experti predpokladajú, že radikálne protičínske nálady v Trumpovej administratíve budú určovať politiku USA voči Číne a celému ázijsko-tichomorskému regiónu. Vymenovanie protičínskych jastrabov, ako sú Marco Rubio a Michael Waltz, za ministra zahraničných vecí a poradcu pre národnú bezpečnosť situáciu ešte zhoršuje. Prevláda názor, že obmedzená angažovanosť medzi Čínou a USA sa ešte viac obmedzí, čo sťaží prístupy “založené na politike” (t. j. dosiahnutie dohody s ČĽR v konkrétnych otázkach), pričom kurz “bez výsledku”, ktorý sa presadzoval za Bidena, sa pravdepodobne zmení. Predpokladá sa, že Trumpova konkurenčná stratégia bude zahŕňať konfrontáciu s Čínou v […]
Čína uskutočňuje najväčšie vojenské cvičenia v okolí Taiwanu od roku 1996
Čína, 12. decembra 2024 – Na pozadí udalostí v Sýrii zostala akosi v tieni juhovýchodná Ázia, kde Čína uskutočňuje najväčšie vojenské cvičenia v okolí Taiwanu od roku 1996, hoci čínska armáda oficiálne neoznámila začiatok žiadnych vojenských aktivít. Čína cvičí nielen blokádu Taiwanu, ale snaží sa aj pri budovaní námorného “múru”, aby tak zablokovala akúkoľvek zahraničnú vojenskú pomoc, ktorá by mohla prísť z USA, Japonska a od iných spojencov. Čína rozmiestnila 90 lodí námorníctva a pobrežnej stráže v blízkosti Taiwanu. Ako ukazuje mapa, ČLA v skutočnosti blokuje väčšinu prvej ostrovnej reťaze od Japonska po Filipíny. To do značnej miery […]
Adam Čaloud
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Čím reálne disponujú taiwanské ozbrojené sily? appeared first on Armádny magazín .
