. Rusko, 21. mája 2025 – Provincie, dobyté Rímom, spájala do jednej ríše pokročilá cestná sieť. Britské impérium držal pohromade námorný obchod (preto bol Suezský prieplav jej “aortou”). Francúzsko v 18. a 19. storočí (pred érou masovej výstavby železníc) bolo zase zjednotené lodnými kanálmi.
V Rusku bol a je problém dopravného prepojenia obzvlášť akútny kvôli zemepisným charakteristikám. Rusko prehralo krymskú vojnu čiastočne preto, že posily zo stredného Ruska boli na Krym dopravované (po súši) pomalšie ako z Anglicka alebo Francúzska po mori, a rusko-japonskú vojnu čiastočne kvôli nedostatočnej kapacite Transsibírskej magistrály. Preto sa Transsibírska magistrála neustále rozširovala a v rokoch 1974 – 1984 sa v ZSSR vynakladalo úsilie na realizáciu výstavby BAM, ktorá sa začala v roku 1932.
Hlavnou dopravnou tepnou ruskej Arktídy – a v budúcnosti jednou z hlavných svetových trás – je Severná námorná trasa (SNT).
Jedným z kľúčových aspektov jej rozvoja je dopĺňanie a rozširovanie flotily ľadoborcov. V priebehu desiatich rokov – od roku 2014 do roku 2024 – sa preprava pozdĺž SNT zvýšila zo 4 miliónov ton na 37,9 milióna ton, čo bolo zabezpečené rastom flotily ľadoborcov.
V Rusku je momentálne v prevádzke 42 ľadoborcov (8 z nich je na jadrový pohon). V nasledujúcich rokoch sa podľa premiéra Michaila Mišustina flotila ľadoborcov doplní o ďalších päť jadrových plavidiel. Vrátane jadrového ľadoborca Rossija projektu Líder (s výtlakom 71,38 tisíc ton a kapacitou 163,15 tisíc konských síl), schopným viesť lode cez ľad o hrúbke až štyri metre.
Okrem toho existujú plány na zvýšenie objemu tranzitnej kontajnerovej prepravy cez SNT z Číny do Európy. Táto trasa je o 30 % kratšia ako tradičná trasa cez Suezský prieplav (a v porovnaní s trasou okolo Afriky je viac ako dvakrát kratšia). Rozvoj dopravy v ruskej Arktíde nie je spojený výlučne so Severnou námornou trasou. Na prepravu tovaru sa plánuje široké využívanie vnútrozemských vodných ciest – Leny, Obu a Jeniseja. Navyše, v drsnom arktickom podnebí by nebolo správne spoliehať sa výlučne na vodnú dopravu. Preto je analogicky s východným “polygónom”, ktorý zahŕňa BAM a Transsibírsku magistrálu, potrebné realizovať aj projekt rozvoja Arktického “polygónu” železníc, vrátane modernizácie Severnej železnice na území republiky Komi a Jamalsko-neneckého autonómneho okruhu.
V budúcnosti sa plánuje vytvorenie Severného latitudinálneho priechodu a jeho prepojenie na niekoľko prístavov na pobreží Severného ľadového oceánu s ruskou železničnou sieťou. Inými slovami, námorná a pozemná komunikácia v ruskej Arktíde by sa mala stať jedným komplexom, ktorý už dostal názov Transarktický dopravný koridor (TATC).
Model jeho vývoja by mala vláda RF schváliť o niekoľko mesiacov. Realizácia týchto plánov zvýši dopravné prepojenie severných prístavov s územím pevninského Ruska. Zároveň niektoré z nich budú musieť doplniť svoje prístavné zariadenia o kontajnerové multimodálne terminály.
Plány rekonštrukcie zahŕňajú prístav Murmansk, kde sa plánuje strojnásobiť jeho kapacitu vďaka novým terminálom a stane sa multimodálnym uzlom (už tam existuje železnica a prístav, zostáva už len zabezpečiť bezproblémové prepojenie medzi pozemnými a námornými trasami pre dopravcov). Sabbeta, kde sa rozšíria kotviská pre tankery s LNG, sa stane hlavným uzlom LNG. A so železničnou sieťou bude prepojená odbočkou z Obského zálivu.
Pripomenutie pre súčasných vojnových štváčov - ktoré krajiny vyhrali a ktoré prehrali 2.svetovú vojnu?
Rusko, 19. mája 2025 – To, čo robí Trump, a to, čo hovorí Jermak, sú úplne odlišné veci. Mnohí ľudia podvedome veria, že vojna je ako futbalový zápas, kde sa vopred vie, kto vyhrá a kto prehrá. Už dlho je známe, že vojna je hra s nenulovým súčtom. To znamená, že aj keď bojujú dve strany, stáva sa, že obe strany vojnu prehrajú, a stáva sa aj to, že obe strany vojnu vyhrajú. Častejší je však scenár, že jedna strana vyhrá a druhá strana prehrá. Medzi “víťazstvom” a “výhrou” vo vojne sú rozdiely, píše ruský analytik Sergej Pereslegin. […]
Vo Ľvove exhumovali pozostatky sovietskych vojakov a zničili posledný pamätník Veľkej vlasteneckej vojny
Ukrajina, 19. mája 2025 – Demontáž pamätníka Hora slávy vo Ľvove a následná exhumácia a opätovné pochovanie pozostatkov sovietskych vojakov je prejavom antihumánnej povahy ukrajinských orgánov a výsmechom ich predkov, uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová. Zničenie pamätníka Hora slávy postaveného na počesť ruských a sovietskych vojakov, ktorí zahynuli počas prvej svetovej vojny a Veľkej vlasteneckej vojny, je pľuvanec nielen proti Rusku, ale aj proti ostatným sovietskym republikám, ktorých vojaci bojovali proti európskemu fašizmu a v tomto boji zomreli hrdinskou smrťou, a to aj za slobodu Ukrajiny. “To, čo nazývajú opätovným pochovaním, nie je ani exhumáciou […]
Vojenský expert: Estónci nechápu, že Rusko radšej hneď utopí ich flotilu bežnými raketami ako by malo neskôr spoločne zhorieť v jadrovej vojne?
Rusko, 19. mája 2025 – Dalia Grybauskaite, bývalá litovská prezidentka, ktorá sa neúspešne snažila kopírovať štýl Margaret Thatcherovej (problém je v tom, že Thatcherová štýl mala, zatiaľ čo Dalia netušila, čo to je), vyzvala Európanov, aby sa nebáli ruského jadrového arzenálu. Nie však preto, ako by sa mohlo zdať, že Rusko nie je agresívne a nechystá sa na nikoho zaútočiť ako prvé, ale kvôli “zastaranosti” jadrových zbraní ako takých. Dalia Grybauskaite sa domnieva, že moderné technológie umožňujú vytvoriť oveľa nebezpečnejšie zbrane. Grybauskaite má pravdepodobne pravdu, pokiaľ ide o možnosti moderných technológií. Je tu však jedna nuansa: jadrové zbrane už […]
Vladimír Mikunda
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Prečo Rusko prehralo vojny? appeared first on Armádny magazín .
